Ú V O D

Ako dokazuje história ľudstva, aj neúspešní žiaci v škole, môžu neskôr dosiahnuť úspechy. Veď takí významní ľudia ako Napoleon, Newton, Alexander von Humboldt, ako aj Thomas Alva Edison alebo Albert Einstein neboli v škole veľmi úspešní. Napriek tomu sa z nich stali excelentní odborníci a umelci vo svojej oblasti. Nikdy niet dosť snahy skúmať ľudské zlyhanie. Skúmanie tejto problematiky vlastne odpovedá na otázku , kde zlyháva výchovno-vzdelávací systém, kde sú nedostatky v škole, peagogickej teórii, v učiteľovi. U spomínaných slávnych ľudí ide asi o viac ako o predsudky ako o ich nedostatočnosť v škole, ide o neadekvátne postoje učiteľov k nim alebo neschopnosť postrehnúť a rozvíjať ich potencionality.
Predsudky, neprogresívne postoje, neschopnosť - to sú veľmi trvalé, ťažko sa meniace charakteristiky, ktoré môžu narobiť veľa zla v oblasti výchovy a vzdelávania človeka. Učitelia nižších ročníkov základných škôl sú takmer vždy prvými osobami, ktoré majú potenciálne spoznať možnosti dieťaťa a ktorí majú odborne urobiť prvé kroky preto, aby sa tieto možnosti detí čo najviac rozvíjali. Preto tak veľmi záleží, aby štart bol dobrý, aby sa verilo každému človeku, a to aj v prípade narušených postihnutých detí.
























1. CHARAKTERISTIKA ZÁKLADNÝCH POJMOV

Hvozdík (1970) charakterizoval neprospievajúceho žiaka ako "žiaka, ktorý nevyhovel požiadavkám školy a aspoň z jedného učebného predmetu bol ohodnotený nedostatočnou známkou". Školský neprospech je podmienený mnohými faktormi. Vrzal (1989) charakterizuje školský neprospech ako "dôsledok akútneho či chronického zlyhania psychických funkcií v učebnej a skúšobnej situácii" na podklade týchto činiteľov :
1. Stav rozumových schopností (úroveň intelektu, vzdelávateľnosť žiaka)
2. Faktor emočného bloku (indispozícia z efektívnych príčin, tréma).
3. Faktor úrovne celkového zdravotného stavu (zrýchlený telesný rast, oslabenie po vážnej a dlhotrvajúcej nemoci, u chronicky nemocných a telesne postihnutých).
4. Faktor úrovne vôľových funkcií (autoregulácia, motivácia)
5. Faktor úrovne sociálnych podmienok a vplyvov prostredia.
Horňák (2001) používa pojem "prospechovo slabší" žiak ako spoločný názov pre žiaka so slabými školskými výkonmi a pre žiaka so slabými výsledkami v testoch inteligencie, a to v pásme od 70 do 85 IQ.