citová narušenosť, mentálna retardácia, poruchy sluchu a menšie problémy v správaní sa.
Výskumy poukazujú na skutočnosť, že je potrebné špecifické pôsobenie smerom k slabým žiakom, a to v týchto rovinách :
a) zmena vzťahu učiteľov k týmto žiakom a zmena postojov k nim, najmä zvýšeniu motivácie k učeniu,
b) zmena osnov, prideľovanie zvláštnych úloh zameraných na hlavné oblasti, v ktorých zaostávajú,
c) budovanie sebavedomia týchto žiakov,
d) zmena prostredia vzdelávania týchto žiakov, najmä zníženie počtu žiakov v triede, ale aj ich rozsadenie a podobne.
Výskumy podčiarkujú rozhodujúcu úlohu osobnosti učiteľa, čo je častejšie dôležitejšie ako zmena osnov, úloh a učebných programov. Keď učiteľ predpokladá, že neúspech v škole je zapríčinený zlými učebnými postupmi žiaka, má mu pomôcť efektívnejšie sa učiť. Má tiež uvedomelo budovať sebadôveru týchto žiakov a dať im možnosť zažiť úspech. Je potrebné vytvárať pedagogické situácie, v ktorých môže byť každý žiak pochválený, odmenený. Učiteľ má plánovať počas vyučovania úlohy a prístupy, do ktorých sa môžu zapojiť aj slabší žiaci. Základ je vo vyslovení dôvery, v povzbudení, sú to základné prostriedky na zlepšenie učenia a formovanie osobností týchto detí.
Conway a Gow (1988) upozorňujú na to, že u slabších žiakov je možné úspešne používať mnohé modernejšie vyučovacie postupy a formy napr. :
 skupinové vyučovanie, kde sú slabší žiaci v skupinách s lepšími, ale aj kde sa učia medzi sebou,
 kooperatívne vyučovanie, ktoré sa presadzuje najmä pri projektovom vyučovaní,
 tútorské vyučovanie, kde lepší (starší) žiaci pomáhajú slabším,
 recipročné vyučovanie, v ktorom aj slabší žiaci majú príležitosť učiť ostatných, skúšať ich, hodnotiť ich výkony. Ide vlastne o "hranie rolí", kde sa žiak stavia do role učiteľa.

3. PRÍČINY NEPROSPIEVANIA PODMIENENÉ ŽIAKOVOU OSOBNOSŤOU

Žiakova osobnosť môže mať viacero takých čŕt, ktoré spoluzapríčiňujú jeho neprospievanie. Patria k nim poruchy telesného vývinu a zdravotné ťažkosti, poruchy duševného vývinu, nedostatky v intelektuálnej oblasti, nesprávne postoje, niektoré záporné osobnostné črty, emocionálne poruchy, narušená sociabilita, maladjustácia na školu a niektoré typologické osobitosti.
Medzi poruchy telesného vývinu patrí : zaostávanie telesného vývinu, telesná slabosť, telesné defekty, anomálie a disproporcie, zvýšená chorobnosť. Tieto môžu na prospech vplývať prvotne (napr. pri vážnejších poruchách zmyslových orgánov), ale predovšetkým druhotne. Rôzne telesné nedostatky a poruchy veľmi často narúšajú vnútornú, predovšetkým emocionálnu rovnováhu žiaka, vzniká u neho komplex menejcennosti, rôzne zábrany, často nesprávne orientované kompenzačné úsilie uplatniť sa, narušenie sociability, samotárstvo. Tým škola nadobúda pre žiaka záporný prízvuk, čo sa odrazí aj v jeho učení. Ďalším nepriaznivým faktorom je mozgové poškodenie. Spravidla zapríčiňuje zaostávanie vývinu mozgu. To má za následok poruchy inteligencie alebo nepriaznivé osobnostné zmeny. Aj poruchy žliaz s vnútornou sekréciou môžu negatívne vplývať na učenie. W.