referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Justína
Nedeľa, 14. apríla 2024
Neúspešnosť a neprospievanie žiakov
Dátum pridania: 01.12.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Gina
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 414
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 9.8
Priemerná známka: 2.93 Rýchle čítanie: 16m 20s
Pomalé čítanie: 24m 30s
 

Corell (1967) uvádza, že deti s takýmito poruchami majú často narušenú oblasť emocionality, sociability, poruchy pracovného tempa a zaostáva aj motivácia. Pri odstraňovaní porúch učenia vyvolaných oslabením a narušením organizmu je málo účinný pedagogický nátlak a používanie záporných pedagogických opatrení (trest, napomínanie). Tu treba predovšetkým napraviť zdravotný stav žiaka, poskytnúť mu individuálnu pomoc a povzbudzovať ho.
Z porúch duševného vývinu osobitný vplyv na prospech majú hlavne oligofrénia a neurózy. Oligofrénia je rozumová zaostalosť a po jej diagnostikovaní sa dieťa obyčajne preradí do špeciálnej školy. Medzi symptómy neurózy patrí : obhrýzanie nechtov, hypermotorika, občasné bolenie hlavy, tiky, nočné pomočovanie, poruchy spánku, zajakávanie až po neurotické stavy trvalejšieho charakteru (prehĺbenie uvedených symptómov). Príčina vzniku neuróz je najmä v chybách rodinnej i školskej výchovy. Majú za následok duševnú zaostalosť, neschopnosť dlhšie sústrediť sa, zvýšenú výbušnosť, zníženú frustračnú toleranciu. Neurotického žiaka treba predovšetkým liečiť v spolupráci s lekárom a psychológom, ale aj správnym pedagogickým prístupom.
Celková rozumová výkonnosť označovaná ako všeobecná inteligencia sa tradične pokladá za významný faktor školských úspechov, aj keď na ne výrazne vplývajú aj ďalšie zložky. Je to predovšetkým morálna úroveň žiaka, jeho psychická vyrovnanosť, pripravenosť učiť sa, ašpiračná úroveň, telesná a "nervová" zdatnosť. Všeobecnú inteligenciu teda nemožno stotožniť s učebnou schopnosťou žiaka. Horňák (2001) použil na zistenie inteligencie prospechovo slabších žiakov nonverbálny test inteligencie Ravena. Ukázalo sa, že 42 % prospechovo slabších žiakov má priemernú alebo lepšiu ako priemernú inteligenciu. Žiakov s relatívne vyššou inteligenciou, ktorí sa slabo učia, možno označiť v súlade s Hvozdíkom (1970) za žiakov podvýkonových, ktorí nevyužívajú všetky svoje potencionality na vyučovacích hodinách.
Úspešné zvládnutie viacerých školských disciplín (napr. cudzie jazyky, matematika) predpokladá u žiaka existenciu špeciálnych schopností. Ich chýbanie alebo nedostatočný rozvoj môže zapríčiniť neprospievanie žiaka v príslušnej školskej disciplíne.
Aj záujmová sféra žiaka môže záporne vplývať na jeho učenie sa najmä pri nedostatočnom rozvoji záujmov, ich nižšej kvalite, pri chýbaní záujmov o učenie sa resp. príslušný predmet. Hvozdík zistil, že na základných školách neprospievajúci žiaci vo svojom voľnom čase oveľa menej čítajú, častejšie však chodia do kina, pozerajú televíziu a menej sa zúčastňujú na prácach v záujmových krúžkoch.
 
späť späť   2  |  3  |   4  |  5  |  6  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: Ďurič,L. a kol. : PEDAGOGICKÁ PSYCHOLÓGIA. BRATISLAVA,SPN 1988, Horňák,L.: PROSPECHOVO SLABŠÍ ŽIAK V ŠKOLE . PREŠOV, PEDAGOGICKÁ FAKULTA PU PREŠOV 2001, Hvozdík,J.: PSYCHOLOGICKÝ ROZBOR ŠKOLSKÝCH NEÚSPECHOV ŽIAKOV. BRATISLAVA, SPN 1973
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.