Pri všeobecnom postoji učiteľa, ktorý sa označuje ako uvoľnený, vzniká akýsi "stav neurčitosti", učiteľ žiakov nekontroluje a nehodnotí, nevedia " na čom sú", čím sa výrazne oslabuje motivácia žiakov v učení sa.
Významnejšiu úlohu ako všeobecný postoj učiteľa k žiakovi má pri neprospievaní konkrétny postoj učiteľa k neprospievajúcemu žiakovi. Má veľký význam, s akými predstavami učiteľ k žiakovi pristupuje, čo si o ňom myslí, čo od neho očakáva, najmä ako sa pozerá na jeho ďalší vývin, na možnosti zlepšenia. Od toho všetkého totiž závisí aj pohľad žiaka na svoje neúspechy. Dôležité je, aby u učiteľa na základe nedostatočných informácií alebo prvých dojmov neutvoril skreslený, povrchný postoj a aby ho nefixoval ako nemeniteľnú šablónu.
Cieľom Horňákovho výskumu bolo preskúmať diferencie v správaní sa učiteľov k žiakom prospechovo slabším a k prospechovo priemerným alebo výborným. Snaží sa rozlíšiť špecifiká správania a interakcií k uvedeným dvom skupinám žiakov a tiež, či je toto správanie funkčné alebo dysfunkčné. Za funkčné sa považuje napr. osobitné povzbudzovanie slabších žiakov, ich motivovanie úlohami, venovanie im pozornosti, povzbudzovanie, používanie individuálneho vzťahového rámca. Za dysfunkčné interakčné vzorce správania považujeme to, keď si žiakov učiteľ nevšíma, nekladie im otázky, nepovzbudzuje ich, alebo sa k nim správa aktívne negatívne, napr. sa im vysmieva, používa sarkazmus alebo hrozby, tresty atď. Výskum ukázal, že žiakom so slabším prospechom sa poskytuje zo strany učiteľa viac negatívnych hodnotení a menej pozitívnych ako žiakom s lepším prospechom. Niekto by mohol namietať, že je prirodzené, že slabší žiaci musia byť častejšie negatívne hodnotení. Ale humanistická pedagogika tvrdí, že učiteľ musí vytvoriť takú predagogickú situáciu, aby aj slabší žiak mohol byť odmenený a pochválený. Ak aj žiak nevie alebo sa nevhodne správa, mal by učiteľ používať taktné postupy a nie ironizovať žiakov, vysmievať sa im, čím vlastne devalvuje ich osobnosť.

5. PRÍČINY NEPROSPIEVANIA PODMIENENÉ RODINOU ŽIAKA

Rodina významne ovpyvňuje učenie žiaka, a to čiastočne už tým, ako ho pripraví do školy, ale najmä tým, aké podmienky na učenie mu utvára doma. Rodina sa ukazuje ako významný činiteľ prospievania i neprospievania žiakov. Konštatuje sa, že u 70 - 80% neprospievajúcich žiakov boli ťažkosti v rodinných pomeroch.