V takejto situácií nemá žiak priaznivé podmienky na domácu prípravu na vyučovanie, nevypestujú sa u neho vlastnosti, postoje a návyky podmieňujúce úspech v škole, zabrzďuje sa jeho telesný i psychický vývin, dochádza k citovým poruchám a poruchám sociálnych vzťahov.
Z faktorov rodinného prostredia žiaka môžu záporne ovplyvniť jeho učenie najmä zlé materiálno-ekonomické podmienky, nízka kultúrna úroveň rodiny, nepriaznivé postavenie žiaka v rodine, nízka kvalita rodinnej výchovy a zlá spolupráca rodiny so školou.
Pri odstraňovaní neprospievania žiaka z týchto príčin treba predovšetkým dôkladne poznať rodinné prostredie a situáciu žiaka v ňom. Bez zmeny tohto prostredia v pozitívnom zmysle sa dá ťažko dosiahnuť náprava v jeho učení. Zvýšený pedagogický nátlak učiteľa obyčajne len prehĺbi krízu v žiakovej osobnosti. Učiteľ sa má usilovať maximálne kompenzovať nedostatky rodinnej starostlivosti a výchovy.














Z Á V E R

Každý neprospievajúci žiak je prípadom svojho druhu, s jedinečným špecifickým komplexom príčin neprospevania. Preto nemožno stanoviť jednotný "recept" na odstraňovanie neprospievania. Možno však konštatovať, že je dôležité čo najpresnejšie a najobjektívnejšie zistiť príčiny neprospievania a nepozerať sa naň izolovane, ale ako vyústenie krízy celej žiakovej osobnosti. Ďalej je podstatné nestrácať zdravý pedagogický optimizmus, zvoliť adekvátne výchovné metódy a prostriedky a pristupovať k žiakovi individuálne.
Tvorivo-humanistická koncepcia školy vychádza z presvedčenia, že je potrebné rovnako rozvíjať mimopoznávacie stránky osobnosti dieťaťa (humanizmus), ako aj kognitívne aspekty osobnosti. Preto si neprospievajúci žiaci vyžadujú už od prvých ročníkov základných škôl špecifickú podporu, špecifické správanie zo strany učiteľov a vychovávateľov, aby sa prebudila ich chuť učiť sa, aby sa vytvorila ich sebadôvera, sebakoncepcia plne platného človeka.