Charakteristika pojmov: učebný plán, osnova a kurikulum

Obsahom vzdelávania rozumieme vybrané množstvo a kvalitu poznatkov a technických zručností, ktoré si má dieťa v procese vzdelávania osvojiť. Treba poukázať na základné didaktické kategórie, ktoré učivo pre istý stupeň vzdelávania zabezpečujú, sú to predovšetkým učebné plány, učebné osnovy a učebnice.

UČEBNÝ PLÁN

Základná didaktická norma, ktorá zabezpečuje výber učebných predmetov pre istý druh školy a zároveň určuje počet týždenných hodín pre predmet a ročník. Je v ňom konkretizovaný obsah vzdelania a to súborom vyučovacích predmetov, ich usporiadaním do ročníkov a počtom hodín. Vnútorná štruktúra je daná sústavou cieľov výchovy a vzdelania so zreteľom na biologické, psychologické a pedagogické činitele výchovy. Učebný plán sa určuje v komisiách Ministerstva školstva. Je platný pre istý druh školy na území celej republiky a po schválení je východiskom pre zostavenie učebných osnov a rozvrhu hodín. Pri porovnávaní skladby učebných osnov môžeme konštatovať, že sa menia jednak názvy vyučovacích predmetov, pristupujú nové predmety,ale mení sa aj percentuálna skladba, vyjadrujúca týždenný počet hodín.

UČEBNÉ OSNOVY

Sú rovnako ako učebné plány didaktickou normou, ktoré stanovujú rozsah a kvalitu poznatkov a zručností pre jednotlivé predmety a ročníky so zacielením na istý druh alebo typ školy. Učivo, normované v učebných osnovách platí pre všetky určené školy na území republiky. Učebné osnovy sa koncipujú z viacerých hľadísk, a to z aspektu postupnosti preberania učiva cyklicky alebo lineárne(prípadne špirálovite), alebo z aspektu množstva učiva encyklopedicky alebo formatívne.
Lineárne osnovanie učiva v učebných osnovách sa chápe tak, že sa učivo z istého vedného odboru viackrát po sebe neopakuje ani vo vzťahu náväznosti k druhu školy
Cyklické osnovanie sa utvára na predpoklade opakovania učiva, a to často už na tom samom druhu školy(napr. učivo z vlastivedy a prírodovedy na elementárnom stupni sa znova preberá v dejepise, zemepise, prírodopise...na II.stupni základnej školy)
Špirálovité osnovanie znamená vlastne kombináciu prvého a druhého chápania so zacielením na uzlové body(kategórie, zákony a pravidlá) daného učebného predmetu.
Encyklopedické osnovanie sa približuje teórii didaktického materializmu a zaťažuje najmä pamäť.

Dnes sa skôr prikláňame k formatívnemu osnovaniu , ktoré kladie dôraz na rozvíjanie foriem myslenia, vychádzajúc zo základných poučiek a pravidiel jednotlivých vedných disciplín.

KURIKULUM

V demokratických, hospodársky a kultúrne vyspelých krajinách sa namiesto pojmov učivo, učebné osnovy, učebný plán, obsah vzdelávania používa komplexnejší pojem kurikulum.

Dnes môžeme pojem kurikulum vymedziť týmito otázkami:
prečo ? (zmysel, ciele vzdelania a pod. koho? (ktorú časť populácie)
v čom? (s akým obsahom)
ako? (aké vyuč. Stratégie.)
kedy? (v ktorých obdobiach života)
za akých podmienok? (v akom prostredí)
s akým efektom? (aké sú očakávané výsledky)
Tieto otázky sa vzťahujú k procesu plánovania realizácie a hodnotenia.


Formálne kurikulum – projekt cieľov učiva, prostriedkov a organizácie vyučovacieho procesu, jeho realizácia vo vyučovacom procese a predpísané spôsoby kontroly a hodnotenia výsledkov.
Neformálne kurikulum – aktivity a skúsenosti žiakov mimotriednych a mimoškolských aktivitách organizovaných školou.
Skryté kurikulum – v tomto type kurikula ide o to , čo sa žiak naučí, čo si osvojí mimo učebných osnov, mimo cieľov vedomej činnosti školy (napríklad žiaci sa učia ako dosiahnuť u toho - ktorého učiteľa dobrú známku, ako ho možno oklamať apod.) Skryté kurikulum má aj pozitívny obsah a to, že žiaci sa naučia spolupracovať so žiakmi, učia sa trpezlivosti...
Predpísané kurikulum - oficiálny dokument, ktorý je záväzný pre školy.
Realizované kurikulum – to čo, učiteľ v triede realizuje.
Podporné kurikulum – učebnice, materiálno – technické vybavenie školy.
Osvojené kurikulum – to, čo sa žiaci skutočne naučili.

TYPY KURIKULA

Normatívny typ – vzdelávacie aktivity sú orientované na vopred určené ciele a preto sa
vyžaduje jasná, presná a konkrétna podoba.
Participatívny, ústretový – vytvorenie podmienok medzi žiakom a obsahom.
Autoritatívne kurikulum – (Švédsko, Francúzsko), ktoré podrobne a jednotne
predpisuje pre všetky školy: cele, učivo, stratégie
vzdelávania a prísne vyžaduje ich dodržiavanie.
Liberálne kurikulum - (USA, Nemecko, Holandsko) tvorba na centrálnej úrovni v podstate
neexistuje, každý región si vytvára vlastné kurikulum.
Národné kurikulum – obsah nieje jednotný, zložky sú: témy učiva, cieľové štandardy apod.

V súčasnosti je rozhodujúcim zdrojom prosperity, vývoja informačnej spoločnosti nie kapitál ale vzdelanie. Hľadá sa kmeňové učivo, ktoré by sa povinne vyučovalo na všetkých školách určitého typu. Predlžuje s školská dochádzka na 9, 10, 11 rokov. Zdôrazňuje sa počítačová, informačná, jazyková, funkčná gramotnosť. V odbornom vzdelávaní je orientácia na široký profil absolventa. V kurikulu sa zdôrazňuje procesuálna stránka. Vytvárajú sa požiadavky, štandardy, ktoré sa pravidelne monitorujú. Nové kurikulum - pre 21. storočie má obsahovať vyučovacie predmety
1. prístup k informáciám
2. jasné uvažovanie
3. efektívna komunikácia
4.

chápanie životného prostredia
5. chápanie človeka v spoločnosti
6. osobné schopnosti

Do obsahu autori zaraďujú spoločenské a prírodné vedy, umenie, profesijné predmety:
Deklaratívne – pojmy , vzťahy, zákony...
Procesuálne – pozorovanie, triedenie, formulovanie hypotéz...
Kontextuálne – odpoveď na otázky prečo? A kedy?

Procesy, ktoré sa majú realizovať pri obsahu: získavanie informácií, dekódovanie a interpretácia informácií, transformácia informácií, aplikácia informácií, sebariadenie, rozhodovanie.

Systémové prvky – tvoria základné problémy nevyhnutné na prežitie ľudstva napr. energia, prostredie, spoločnosť, mier, spravodlivosť a iné.