Výchova k manželstvu a rodičovstvu

Je polemika, či súžitie muža a ženy v rodine je potrebné pre jednotlivca, alebo pre spoločnosť. Napriek týmto polemikám, má rodina veľký význam. Medzi dvomi ľuďmi sa vytvára cit, túžba po kontinuite. Manželský vzťah je vlastne dialóg, stála výmena myšlienok a cieľov. Zatiaľ sa ani nečrtá iná forma partnerstva. Mladí ľudia by sa mali pripraviť na manželstvo tak dôkladne, ako na ostatný život. Možno, že niekto bude oponovať, že divosi nemali, resp. nemajú osobitný vyučovací predmet zameraný na túto oblasť a predsa dokážu správne [podľa ich predstáv] žiť. Ich rodina sa nachádzala, resp. sa nachádza v iných rovinách, v iných podmienkach. Obrazne povedané, kto chce plávať, musí sa naučiť.

Základnou funkciou rodiny je vytvárať zdravé a radostné výchovné prostredie, teda výchovu detí. Za posledné desaťročia moderná psychológia prišla k niektorým zaujímavým a podstatným záverom. V nedávnej minulosti v snahe vytvoriť pre malé nemluvňa optimálne hygienické prostredie, bola matka separovaná od dieťaťa. Vytvárali sa celotýždenné jasle, dieťa striedalo opatrovníkov, vychovávateľov. My však vieme, že základy pre vývoj a vytváranie ľudskej povahy, charakteru sa kladú dávno predtým, ako začína mať človek rozum. Nevieme ešte, akú bude mať dieťa inteligenciu, nevieme, či sa ožení [alebo vydá] a s kým, či bude šťastné, ale už dávno sa rozhoduje o tom, či bude lásku prijímať a lásku rozdávať, či bude chcieť mať deti.

Dieťa má biologické potreby [teplo, chlad], ale má aj potreby psychické. Nevieme zatiaľ presne, koľko týchto potrieb potrebuje. Sledované boli deti, ktoré v kojeneckom veku boli v rôznych detských domovoch. Tieto sa odlišovali od ostatných tým, že mali problémy v normálnom spoločenskom uplatnení. Rozdiely sa ukázali už po prvom roku. Spôsobovala to ochudobnená citová výchova v prostredí ústavu. Súčasne sa ukázali odlišnosti aj v rodinách, kde panuje chlad, nezáujem, kde niet lásky k dieťaťu. Bolo dokázané, že dieťa potrebuje predovšetkým dostatok podnetov zvonku, aby sa mozog, ako ústredný nervový systém mohol „naladiť“ na najvhodnejší príjem. Teda nenechávať dieťa dlhé hodiny osamote, keď nikto nereaguje na jeho podnety. Už od narodenia si dieťa vytvára citový vzťah k ľuďom, citové istoty k blízkym osobám.

V ôsmom mesiaci života dieťaťa sa objavuje už aj strach z cudzích ľudí. Americký profesor Harlow urobil pokus s mláďatami opice a s ich matkou.

Opička, ktorá bola sama sa v klietke zmietala strachom, keď k nej doviedli matku hneď sa ukľudnila.

Ďalším momentom, ktorý nás svojim spôsobom núti sústavne analyzovať úlohu rodiny a zlepšovať výchovu k rodičovstvu a manželstvu sú zmeny, ktoré postihujú rodiny v poslednom období.

Štart sobášov a narodenie detí predbieha štart profesionálny [napr. neukončené štúdium] a ekonomický. Mení sa dĺžka trvania manželstva. Za súčastnej situácie sa vytvárajú nové vzťahy medzi manželmi, sú mladší, v rodinách je menej kľudu, vyrovnanosti, chýbajú skúsenosti. Je tu aktuálny problém starých rodičov. Títo sú mladší, pomáhajú finančne, ale na starostlivosť o vnúčatá je menej času. Mladomanželia brali ich pomoc ako samozrejmosť, no však keď táto pomoc nie je, starí rodičia sa stávajú pre nich „zbytoční“. Mladí ľudia predtým mali v rodinách vysoký štandart. Od rodičov dostali takmer všetko čo potrebovali, teraz mnohé chýba.

Ďalší faktor, ktorý nás núti zmobilizovať výchovu k manželstvu a k rodičovstvu je fakt veľkej rozvodovosti, ale najmä jeho príčina a samozrejme dopad na výchovu detí. Je všeobecne známe, že každý rodič má svoju úlohu vo výchove. Absencia jedného z rodičov hlboko poznačuje osobnosť dieťaťa [hlavne dospievajúceho]. Nechcem nikoho uraziť, ale neúplná rodina je patologický jav z hľadiska socializácie. Aké sú príčiny rozvodovosti? Podstata väčšiny rozvodov spočíva už z obdobia pred uzavretím manželstva.

Sociologické výskumy jednoznačne dokázali, že mladí ľudia od manželstva očakávali ďaleko viac, ako im manželstvo prinieslo. Je tu kontinuita chýb z detstva, z domu. Tak napr. rozvod pre neveru má svoj dôvod zo slabej vôlovej zdržanlivosti, z nedostatočného návyku pred sobášom. Ďalší frekventovaný dôvod je alkoholizmus. Je zaujímavé, že dievčatá, ktoré mali otcov alkoholikov, ľahšie sa zoznamujú s chlapcom, ktorý požíva alkohol. Ďalší dôvod je sexuálna nezhoda. Nepoznajú problematiku, nevedia sa vyvarovať omylom. Ak vieme, že deti sa rodia v prvých rokoch manželstva a že rozvodovosť je už v 3 – 4 roku manželstva, vidíme, že je veľký počet neúplných rodín. Aj tento fakt hovorí za to, aby výchova k manželstvu a rodičovstvu mala v našom výchovnom systéme dôstojné miesto. Moderná rodina prechádza hlbokými zmenami, ktoré nie sú prejavom krízy, ale komplikáciami civilizácie a kultúry.

Komplexnosť výchovy:

Podstatnou a dosť frekventovanou chybou bolo a je, že sa jednotlivé zložky tejto výchovy vytŕhajú, zamieňajú sa jednotlivé časti za celok. Faktom však je, že proces prípravy mladého človeka na manželstvo a rodičovstvo nie je kampaň, ani nárazové akcie, ale je to celoživotný proces, ktorý sa prelína už od kojeneckého veku a častokrát sa nekončí ani dospelosťou. Táto príprava sa prelína všetkými zložkami výchovy v dennom živote.

Ak vychovávame deti v rodine k vzájomnej úcte, tolerancii, učíme dieťa rešpektovať záujmy svojho budúceho partnera. Ak má mladý človek pekný vzťah k matke, resp. k svojej sestre, je väčší predpoklad, že tento vzťah si prenesie aj do manželstva.

Ak ho naučíme ľúbiť, bude vedieť rozdávať lásku aj iným. Napr. telesná výchova okrem napr. psychických vlastností, vytvára podmienky k otužilosti, telesnej zdatnosti, čo má potom za následok napr. aj harmonické sexuálne súžitie. Myslím si, že netreba zdôrazňovať integrujúcu úlohu mravnej výchovy v jej celku. Veď napr. pracovitosť, ohľaduplnosť, úcta k druhému, poriadkumilovnosť u žien a pod.. to sú základy, na ktorých spočíva šťastné manželstvo. Manželstvo to nie je iba sexuálne vyžitie sa, alebo len práca, starostlivosť o deti, to je možno aj spoločná návšteva galérie, divadla, prechádzka do hôr a pod.. Život bez takýchto zážitkov by bol jednotvárny, fádny, stratila by sa v ňom iskra, radosť.

Hľadanie krásy, tvorenie krásy je cieľom estetickej výchovy. Čudujeme sa, že sa medzi jednotlivými členmi rodiny často vytrácajú pekné slová, citlivý príhovor. Je preto namieste, že učíme kultúre prejavu, čo má úzky súvis s touto výchovou.

Výchova k manželstvu a rodičovstvu je proces, ktorého sa zúčastňujú všetky socializačné faktory, teda nielen rodina a škola. V súčasnosti sme svedkami akejsi sexuálnej explózie. Pôvodne sa myslelo, že pornografia bude ustupovať, ovšem konjunktúra niektorých časopisov je evidentná. Aj na plátnach našich kín a TV sa objavujú preexponované diela, pedagogicky a psychologicky nedomyslené. Na túto zložku výchovy pôsobí celá spoločnosť so všetkými prostriedkami. Ich vplyv je veľký a častokrát nezmazateľný.

Túto temu som si vybrala nielen preto, že sa ma priamo dotýka. Téma manželstva je veľmi dôležitá a v poslednej dobe sa na to často zabúba. Podľa mňa je v manželstve na prvom mieste výchova detí. Je veľmi dôležité, aby názor na výchovu bol u oboch rodičov jednotný, a hlavne, aby mali obydvaja rodičia o dieťa a jeho výchovu záujem. Samozrejme sa rodičia musia cítiť dobre, pretože nevyspatá matka, alebo prepracovaný otec nepôsobia priaznivo. Takže ani potreby rodičov sa nesmú brať na ľahkú váhu.

Z vlastnej skúsenosti možem povedať, že vôbec nie je jednoduché vychovávať deti. V podstate je to tá najzložitejšia úloha akú človek v živote dostal. Ja som si okrem rodiny vybrala aj štúdium. Kto nemá na niečo také dôvod nikdy nepochopí aké je to náročné. Ale človek je silný tvor a ak má motiváciu tak dokáže veľmi veľa.

I keď deti sú na prvom mieste a nikdy by som ich kôli škole nezanedbala, potreba ukončiť štúdium má tiež svoje opodstatnenie. V dnešnej dobe je vzdelanie podľa mňa dôležité. A taktiež povinnosť voči rodičom, ktorí do mňa vkladali nádeje a financie, ma núti isť dopredu a zvládať niekedy aj nemožné. A preto ďakujem manželovi, rodičom a všetkým, ktorí mi držali palce a verili, že zvládnem úlohu matky a budem rovnocenným konkurentom ostatným spolužiakom.


Veľké tajomstvo každého dobrého manželstva je, že treba pokladať každý malér za epizódu, a nie každú epizódu za malér.
Nicolson.