Je polemika, či súžitie muža a ženy v rodine je potrebné pre jednotlivca, alebo pre spoločnosť. Napriek týmto polemikám, má rodina veľký význam. Medzi dvomi ľuďmi sa vytvára cit, túžba po kontinuite. Manželský vzťah je vlastne dialóg, stála výmena myšlienok a cieľov. Zatiaľ sa ani nečrtá iná forma partnerstva. Mladí ľudia by sa mali pripraviť na manželstvo tak dôkladne, ako na ostatný život. Možno, že niekto bude oponovať, že divosi nemali, resp. nemajú osobitný vyučovací predmet zameraný na túto oblasť a predsa dokážu správne [podľa ich predstáv] žiť. Ich rodina sa nachádzala, resp. sa nachádza v iných rovinách, v iných podmienkach. Obrazne povedané, kto chce plávať, musí sa naučiť.

Základnou funkciou rodiny je vytvárať zdravé a radostné výchovné prostredie, teda výchovu detí. Za posledné desaťročia moderná psychológia prišla k niektorým zaujímavým a podstatným záverom. V nedávnej minulosti v snahe vytvoriť pre malé nemluvňa optimálne hygienické prostredie, bola matka separovaná od dieťaťa. Vytvárali sa celotýždenné jasle, dieťa striedalo opatrovníkov, vychovávateľov. My však vieme, že základy pre vývoj a vytváranie ľudskej povahy, charakteru sa kladú dávno predtým, ako začína mať človek rozum. Nevieme ešte, akú bude mať dieťa inteligenciu, nevieme, či sa ožení [alebo vydá] a s kým, či bude šťastné, ale už dávno sa rozhoduje o tom, či bude lásku prijímať a lásku rozdávať, či bude chcieť mať deti.

Dieťa má biologické potreby [teplo, chlad], ale má aj potreby psychické. Nevieme zatiaľ presne, koľko týchto potrieb potrebuje. Sledované boli deti, ktoré v kojeneckom veku boli v rôznych detských domovoch. Tieto sa odlišovali od ostatných tým, že mali problémy v normálnom spoločenskom uplatnení. Rozdiely sa ukázali už po prvom roku. Spôsobovala to ochudobnená citová výchova v prostredí ústavu. Súčasne sa ukázali odlišnosti aj v rodinách, kde panuje chlad, nezáujem, kde niet lásky k dieťaťu. Bolo dokázané, že dieťa potrebuje predovšetkým dostatok podnetov zvonku, aby sa mozog, ako ústredný nervový systém mohol „naladiť“ na najvhodnejší príjem. Teda nenechávať dieťa dlhé hodiny osamote, keď nikto nereaguje na jeho podnety. Už od narodenia si dieťa vytvára citový vzťah k ľuďom, citové istoty k blízkym osobám.

V ôsmom mesiaci života dieťaťa sa objavuje už aj strach z cudzích ľudí. Americký profesor Harlow urobil pokus s mláďatami opice a s ich matkou.