Táto polemika v rozličných podobách pretrváva ešte aj v súčasnosti.
Po založeni ústavov pre hluchonemých v Paríži a Lipsku sa postupne zakladali ďalšie ústavy pre hluchonemých vo Viedni (1779), Londýne (1780), Prahe (1786), Berlíne (1788). Vo Viedni založil Ústav pre hluchonemých Jozef II., v tomto ústave sa vyučovalo pomocou posunkovej a orálnej metódy. Vytvorila sa kombinovaná metóda, nazývaná ako viedenská metóda.
V 18. storočí niektorí učitelia dali najavo, že s rozvíjaním reči sluchovo postihnutých detí treba začať v predškolskom veku. F. Arnoldi v 2. polovici 18. st. v Nemecku vyučova1 4-5 ročné hluchonemé deti. V.I. Frohli v Rusku, v 1. polovici 19. st. spomína rannú a predškolskú výchovu vzdelávania h1uchonemých.

19. STOROČIE

Na územi Uhorska prvý ústav bol založený vo Vacove (dnešný Vác) na podnet Andreja Cházára. A. Cházár, rodák z Jovíc pri Rožňave, zohral významnú úlohu v rozvoji vzdelávania hluchonemých na územi Uhorska. Vyštudoval právo, v r. 1767 otvoril si advokátsku kanceláriu v Rožňave. Venoval sa vedeckej činnosti najmä v oblasti práva. Venoval sa síce svojmu odboru, ale jeho záujem sa sústred’oval aj na vzdelávanie hluchonemých. Preto sa rozhodol založit’ ústav, ale pre nedostatok finančných prostriedkov túto myšlienku nevedel realizovat’. V roku 1790 sa obrátil na Uhorský snem a na panovníka o pomoc. Spolupracoval s J. Mayom, riaditel’om viedenského ústavu, zorganizoval zbierku v Uhorsku, napokon 15. 8. 1802 sa mu podarilo založit’ Ústav pre hluchonemých vo Vacove. V ústave sa vyučovaIo viedenskou metódou.
Prvý ústav pre hluchonemých na území Slovenska bol založený v Bratislave v r. 1833. Tento ústav mal názov Ústav hluchonemých. Sluchovo postihnutí žiaci si osvojovali hovorenú reč, učili sa čítať, písať, počítať. Súčasťou výučby boli pracovné vyučovanie a postupne aj telesná a náboženská výchova. V r. 1834 mal ústav 10 žiakov. Od r. 1865 bol ústav premenovaný na Školu hluchonemých a po 39-ročnej existencii v r. 1872 zanikol.
Na Slovensku druhý ústav pre hluchonemých založil roku 1835 Móric Mauksch v Liptovskom Mikuláši ako súkromný ústav. Ústav zanikol až v roku 1899 pre nedostatok finančných prostriedkov.
V r. 1878 v Bratislave pri učiteľskom ústave bola založená Cvičná škola pre h1uchonemých, ktorá po štrnásťročnom pôsobení roku 1892 zanikla.
Po zániku ústavov pre hluchonemých v Lipt. Mikuláši a v Bratislave, nebola koncom 19. stor. na územi Slovenska špeciálna vzdelávacia inštitúcia pre sluchovo postihnuté deti. (V Uhorsku zostal len jeden Ústav pre h1uchonemých vo Vacove). Mnohí sluchovo postihnutí žiaci sa vzdelávali na ľudových školách, ale väčšina z nich do týchto škôl nedochádzala a preto ostali bez vzdelania.