Po obsadení Košíc Maďarmi v roku 1938 ústav zanikol. K jeho oživeniu došlo až v roku 1945 a v roku 1947 bol ústav premiestnený do Jasova. Po štvorročnom sťahovani do Jasova bola v roku 1951 škola umiestnená v Levoči do moderných školských priestorov s internátom. V 60- tych rokoch bola zriadená MŠ pre nedoslýchavé deti.
Zásluhou Spolku starostlivosti o h1uchonemých vznikol v rokoch 1929- 1945 štátny ústav pre hluchonemých v Bratislave. Počas II. svetovej vojny evakuoval do Kochanoviec pri Trenčíne, v roku 1945 sa vrátil spat’ do Bratislavy. Dnes ako MŠ a ZŠI pre sluchovo postihnutú mládež sídli v budove na Hrdličkovej ulici. V r. 1946 vznikla odborná ško1a pre hluchonemých - Stredné odbomé učilište pre m1ádež s chybami sluchu. V roku 1955 vznikla škola pre nedoslýchavé deti a tiež v 60-tych rokoch pribudla MŠ pre nedoslýchavé deti. V súčasnosti sídli budova na Drotárskej ceste.
V roku 1920 tiež vznikol ústav v Komárne. Tam sa vyučovalo po maďarsky. V období maďarskej okupácie bol od roku 1942 preložený do Lučenca.
V posledných 10-tych rokoch 20.storočia sa základné školy pre nedoslýchavých a pre nepočujúcich premenovali na základné školy pre sluchovo postihnutých.
Od 16. storočia doteraz bolo objavených vyše 30 vyučovacích metód sluchovo postihnutých. Presnejšie od 18. storočia, kedy žili učitelia Heinicke a ľ Epée, ktorí viedli medzi sebou ostrú polemiku o správnosti svojich metód, čiže súperenie medzi posunkovou a orálnou rečou o prvenstvo vo vyučovaní, môžeme povedať, že táto polemika v rozličných podobách pretrváva ešte v súčasnosti. Vsúčasnosti žije na svete asi 30 miliónov sluchovo postihnutých, u nás je to asi 9000 dospelýh a 1200 detí (z roku 1990).