v jeho schopnostiach, ktorá je závislá od opakovaných skúseností a ktorá sa prejavuje v zmenách správania a vykazuje viac alebo menej trvalú zmenu.
Ako ďalej uvádza podľa Linharta J. (1967 s. 8) ktorý definuje učenie takto: „. učenie je tou formou činnosti, pri ktorej jednotlivec mení svoje správanie a svoje vlastnosti vplyvom vonkajších podmienok a v závislostí od výsledkoch svojho konania“. Podľa Wolfganga s.168 učenie definuje ako získavanie zmien chovania, ktoré je relatívne trvalé a spočíva na skúsenosti. Ako uvádza pravdepodobne neexistuje ani kúsok ľudského chovania, ktorý sa nedá meniť učením

2.Druhy učenia

V krátkosti chcem spomenúť druhy učenia podľa Ďuriča s. 87 – 97.

2.1.Podmieňovanie

Podstatou je utváranie podmienených reflexov, ktoré môže byť:
-klasické podmieňovanie
-operačné (inštrumentálne) podmieňovanie

2.2.Percepčno – motorické učenie

Tiež niekedy opisované ako senzomotorické učenie. Ide tu o učenie manuálnym zručnostiam, návykom, motorickým operáciám.

2.3.Verbálne učenie

Podstatná charakteristika spočíva v tom, že si človek osvojuje sled odpovedí, ktorý má verbálny, slovný charakter. Tento druh učenia sa spája s memorovaním.

2.4.Pojmové učenie

Podstatou tohto učenia je osvojovanie si pojmov a logických operácií. Rozvíja myslenie žiakov a teda má veľký význam už aj na základných školách.

2.5.Učenie riešením problému

Viacerí autori ho považujú za najzložitejší druh učenia. Pri riešení úlohy ide o neproduktívne myslenie avšak pri riešení problému ide o produktívne myslenie.

3.Faktory ovplyvňujúce učenie

3.1.Motivácia

Efektívnosť učenia bude predovšetkým závisieť podľa Bartka s.107 od motivácie, od toho či motívy, ktoré sa pri učení budú uplatňovať, sú kladné (spokojnosť, radosť, odmena atď.) alebo záporné (strach, stres). Výsledok závisí však aj od opakovania. Taktiež dobrou motiváciou učenia je samotný kladný výsledok pri skúške, opačne zápornou motiváciou môže pôsobiť neúspech pri skúške, ktorý nevyvoláva dostatočnú motiváciu pre ďalšie učenie a kolobeh sa uzatvára.

3.2.Koncentrácia

Ak chceme dospieť v živote k určitému cieľu potrebujeme sa na to koncentrovať. Čím lepšie sa dokážeme skoncentrovať na danú činnosť, tým sa nám ju podarí úspešnejšie aj v kratšom čase vyriešiť.
Šaling s.316 pod pojmom koncentrácia uvádza z psychologického hľadiska ako sústredenie pozornosti na určitý objekt alebo jav, opakom je dekoncentrácia. Koncentráciu, alebo pozornosť pri učení ako uvádza Bartko4 je vždy ťažšie udržať ako vyvolať.