Na koncentráciu učenia majú vplyv všetky vonkajšie aj vnútorné podnety

3.3.Nadanie, talent

Za nadaného môžeme podľa Dočkala s.22 považovať človeka v akomkoľvek veku, bez ohľadu na to či je slávny a známy, len so zreteľom na to čo vie. Najvýraznejšie sa asi prejavuje hudobné nadanie, ktoré si vyžaduje rozvoj špeciálnych schopností. Výskumy potvrdili, že rozumové nadanie nieje nejakou kompenzáciou telesného nedostatku ale naopak. ako ďalej uvádza na s.50 – 51 je potrebné aby dieťa sa stretlo s čo najširšou paletou ľudských činností aby sme mohli zistiť a podporovať, rozvíjať jeho nadanie. Ťažko by sa mohlo zaujímať o chémiu, keby sa s ňou nikdy nestretlo, nemohlo si vyskúšať pokus. O nadaní alebo talente sa hovorí v súvislosti s rôznymi aktivitami. Niekto má nadanie na šport, iný napr. učenie jazykov či technických predmetov. Talent ak sa však neprehlbuje ostane v zabudnutí. Je veľké pozitívum ak po skončení základnej školy ide žiak študovať to čo ho zaujíma a kde ma určité predpoklady, teda talent. Odzrkadľuje sa to hlavne pri prijímacích skúškach na niektorých školách kde sú tzv. talentové skúšky. Tu opäť veľkú úlohu zohrávajú rodičia aj učitelia na ZŠ ktorí môžu tento talent objaviť a ďalej vytvoriť prostredie na jeho vyvíjanie, teda predpoklady na učenie.

3.4.Pamäť

Ruisel s.88 rozdeľuje pamäť na senzorickú, krátkodobú a dlhodobú. Z hľadiska učenia musíme dosiahnuť uloženie vedomostí v dlhodobej pamäti. Najviac labilná je senzorická pamäť. Na zapamätávanie má veľký vplyv opakovanie. Aj pre ľudský mozog platí s určitou rezervou biologický zákon o atrofii (úbytok, hynutie) a nečinnosti. Ak sa stopa po učení opakovaním neoživuje, tiež sa stráca – Bartko4 s.107. Ruisel7 s.167 zdôrazňuje veľký vplyv na zapamätanie vzťah žiaka – človeka k danej učenej problematike. Zdôrazňuje tu hlavne vplyv kladnej motivácie. Zistilo sa tiež že žiaci si lepšie zapamätali prerušené akcie. Spomína hypotézu K. Lewina, ktorý tvrdil že napätie udržiavajúce sa pri neukončenej úlohe a aktivujúce myslenie daného jednotlivca, uľahčuje udržanie tejto úlohy v porovnaní s ukončenou úlohou. V kontraste však Ruisel7 poukazuje na výsledky výzkumu S. Rosenzwiega (1943) ktorý pri tom istom type experimentu prostredníctvom inštrukcie zvýšil motiváciu (údajnou skúškou inteligencie) a získal rozdielne výsledky. Skúšku prerušoval s pochybnosťou o možnosti úspešného ukončenia úloh. V tomto prípade si lepšie zapamätali ukončené úlohy. Z toho usúdil, že prerušené úlohy sa lepšie pamätajú pri slabšej motivácii.

Pamäť je jedným z veľmi dôležitých faktorov učenia sa. Samozrejme tak ako iné faktory samotná pamäť ešte nedáva záruku dobrého učenia. Slúži na uchovanie informácii, ktoré následne musíme vedieť dobre spracovať.