referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Vilma
Streda, 29. mája 2024
Podmienky efektívneho učenia (SOČ)
Dátum pridania: 03.02.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: vea
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 159
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 7.8
Priemerná známka: 2.94 Rýchle čítanie: 13m 0s
Pomalé čítanie: 19m 30s
 

Má teda veľký vplyv na učenie. Niekedy zdanlivo sa domnievame, že žiak má slabú pamäť a preto nieje schopný sa niečo naučiť. Môže to byť ako dôsledok slabej motivácie alebo pretrvávajúceho stresu a napätia napr. v rodine, škole a celkove v spoločnosti.

3.5.Zabúdanie

Zabúdanie je neoddeliteľnou súčasťou zapamätávania si. Informácie, ktoré často nepotrebujeme je lepšie z pamäte vyškrtnúť, zaznamenať si ich iným spôsobom a tak uvoľniť priestor pre ďalšie poznatky.

3.6.Strach a stres

Podľa môjho názoru strach je stále negatívny. Na rozdiel od stresu ktorý je do určitej miery potrebný. Niektorí ľudia totiž pri dovolenej hladine stresu sú schopní lepšie vnímať okolie a teda aj učiť sa. Táto hranica je veľmi individuálna. Pri jej prekročení vzniká apatia a celkové brzdenie zmyslových orgánov. Stres napr. u žiaka môže vyvolať určitý spôsob motivácie k učeniu. Takto sa pripravuje a učí riešiť záťažové situácie. Napríklad u žiaka, ktorý sa nedostatočne pripravil na hodinu by mal byť určitý náznak strachu z toho čo môže nastať. Takto je žiak prinútený sám sebou z vnútra učiť sa aj predmety, ktoré ho nezaujímajú, avšak sú potrebné ako základ pre iné predmety.

Zaujímavý názor zastáva Ranschburg s.32 kde hovorí že strach dodáva popud k vyhynutiu nebezpečenstva a súčasne alarmuje organizmus, teda zabezpečuje dostatočné množstvo energie na uskutočnenie potrebnej činnosti. Taktiež poukazuje na strach zo školy s.71, tu poukazuje na úzku spätosť matky k dieťaťu a hlavne prechod z rodinného prostredia do školského.

Strach podľa Delfovej s.317 by sa dal označiť za emocionálnu reakciu subjektu na stratu sveta, ktorou je ohrozený; a to stratu tak vonkajšieho, vnímaného sveta, o ktorom nadobúda skúsenosť, ako aj vnútorného sveta, ktorý sa vytvára z energie inštinktov a zamerania vôle.
Stres je definovaný podľa Šalinga s.585 ako stav psychickej záťaže, ktorý vzniká pôsobením dajakého rušivého faktora na človeka počas uspokojovania potreby alebo dosahovania cieľa a svojím tlakom sťažuje, ba spravidla znemožňuje uspokojenie potreby alebo dosiahnutie cieľa; psychické zaťaženie.

Kondáš s.103 uvádza že ako najvýznamnejšie premenné štúdia vplyvu strachu na učenie a pamäť sa ukázali intenzita strachu a druh učenia. Silný strach pôsobí na učenie negatívne, zhoršuje proces učenia a jeho efekt. Náhle zľaknutie môže dočasne zhoršiť schopnosť učenia. Strach tiež ovplyvňuje proces učenia aj cez pamäťové funkcie.
 
späť späť   2  |  3  |   4  |  5  |  6    ďalej ďalej
 
Zdroje: BARTKO, D.: Moderná psycohygiena. Obzor, Bratislava 1984, DELFOVÁ, H. a kol.: Lexikón filozofie. OBZOR, Bratislava 1993, ISBN 80-215-0263-0, DOČKAL, V.: Talent nie je dar. Smena SˇUV SZM, Bratislava 1988, ĎUROVIČ, L. a kol.: Pedagogická psychológia. SPN Bratislava 1988, KONDÁŠ. O.: Tréma – strach zo skúšky. SPN Bratislava 1979, RANSCHBURG, J.: Strach hnev agresivita. SPN Bratislava 1982, RUISEL, I.: Pamäť a osobnosť. Veda SAV Bratislava 1988, SCHMIDBAUER, W.: Lexikon základních pojmů. Naše vojsko, Praha 1994, ISBN 80-206-0459-6, ŠALING, S. a kol.: Slovník cudzích slov pre školu a prax. SAMO Bratislava 1997, ISBN 80-967524-1-3, LUK, A. N.: Psychológia tvorivosti. Pravda, Bratislava 1981, MATERNA, P.: Viete logicky myslieť? SPN Bratislava
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.