Má teda veľký vplyv na učenie. Niekedy zdanlivo sa domnievame, že žiak má slabú pamäť a preto nieje schopný sa niečo naučiť. Môže to byť ako dôsledok slabej motivácie alebo pretrvávajúceho stresu a napätia napr. v rodine, škole a celkove v spoločnosti.

3.5.Zabúdanie

Zabúdanie je neoddeliteľnou súčasťou zapamätávania si. Informácie, ktoré často nepotrebujeme je lepšie z pamäte vyškrtnúť, zaznamenať si ich iným spôsobom a tak uvoľniť priestor pre ďalšie poznatky.

3.6.Strach a stres

Podľa môjho názoru strach je stále negatívny. Na rozdiel od stresu ktorý je do určitej miery potrebný. Niektorí ľudia totiž pri dovolenej hladine stresu sú schopní lepšie vnímať okolie a teda aj učiť sa. Táto hranica je veľmi individuálna. Pri jej prekročení vzniká apatia a celkové brzdenie zmyslových orgánov. Stres napr. u žiaka môže vyvolať určitý spôsob motivácie k učeniu. Takto sa pripravuje a učí riešiť záťažové situácie. Napríklad u žiaka, ktorý sa nedostatočne pripravil na hodinu by mal byť určitý náznak strachu z toho čo môže nastať. Takto je žiak prinútený sám sebou z vnútra učiť sa aj predmety, ktoré ho nezaujímajú, avšak sú potrebné ako základ pre iné predmety.

Zaujímavý názor zastáva Ranschburg s.32 kde hovorí že strach dodáva popud k vyhynutiu nebezpečenstva a súčasne alarmuje organizmus, teda zabezpečuje dostatočné množstvo energie na uskutočnenie potrebnej činnosti. Taktiež poukazuje na strach zo školy s.71, tu poukazuje na úzku spätosť matky k dieťaťu a hlavne prechod z rodinného prostredia do školského.

Strach podľa Delfovej s.317 by sa dal označiť za emocionálnu reakciu subjektu na stratu sveta, ktorou je ohrozený; a to stratu tak vonkajšieho, vnímaného sveta, o ktorom nadobúda skúsenosť, ako aj vnútorného sveta, ktorý sa vytvára z energie inštinktov a zamerania vôle.
Stres je definovaný podľa Šalinga s.585 ako stav psychickej záťaže, ktorý vzniká pôsobením dajakého rušivého faktora na človeka počas uspokojovania potreby alebo dosahovania cieľa a svojím tlakom sťažuje, ba spravidla znemožňuje uspokojenie potreby alebo dosiahnutie cieľa; psychické zaťaženie.

Kondáš s.103 uvádza že ako najvýznamnejšie premenné štúdia vplyvu strachu na učenie a pamäť sa ukázali intenzita strachu a druh učenia. Silný strach pôsobí na učenie negatívne, zhoršuje proces učenia a jeho efekt. Náhle zľaknutie môže dočasne zhoršiť schopnosť učenia. Strach tiež ovplyvňuje proces učenia aj cez pamäťové funkcie.