Zvláštnym druhom strachu je tu tréma, ktorá pôsobí ako mechanizmus potlačujúci vybavenie pamäťového materiálu a tým sťažuje reprodukciu. Tréma sa potom prejavuje aj na nesúvislom reprodukovaní naučených poznatkov alebo nepresností vo vyjadrovaní. Napriek jeho dobrým vedomostiam sa nám javí ako slabo naučený, čo vedie opäť k zlému hodnoteniu a následnému opätovnému stresu pri príprave na hodinu.

3.7.Miesto na učenie

Pre učenie (cieľavedomé, príprava do školy, ...) je tiež veľmi dôležité miesto. Tu má veľký vplyv vonkajšie prostredie ako je napr. hluk, čistota prostredia. Niekedy je vhodná kombinácia, napr. základy sa naučím memorovaním, potom v kolektíve študentov si problém vydiskutujem. Je to v podstate princíp vyučovania teórie a potom prax. Učiť sa teda môžeme nielen sami ale aj spoločne, či už ide o teoretické vedomosti, alebo praktické.

Bartko s.108 uvádza že pokiaľ je to možné je potrebné rušivé vplyvy odstrániť. Naproti tomu však pripomína, že netreba v tom vidieť hlavnú príčinu žiakovho nesústredenia. Mnoho prác sa totiž dnes vykonáva v hlučnom prostredí. Problémom niesu rušivé vplyvy vôbec, ale tie, ktoré najviac konkurujú učebnej látke v záujmoch žiaka, a najmä vnútorné rušivé vplyvy, ako je zlosť, strach, únava, otrávenosť a veľmi zaujímavé myšlienky. Napr. sledovanie televízie v susednej izbe .. .

3.8.Harmonogram dňa

Bartko4 s.106 zdôrazňuje význam postavenia rodičov v tejto oblasti. Zdôrazňuje, že je potrebné aby už v útlom detstve rodičia u dieťaťa vstupujúceho do školy nenásilne a cieľavedome vštepovali určité pravidlá, aby sa mu po čase stali samozrejmosťou a uľahčili mu plnenie všetkých povinností, ktoré naň škola a život kladú. Ďalej uvádza že je vhodné rozdeliť si učenie jednej veci na viac časových etáp. To znamená, že vhodnejšie je učiť sa báseň 3 dni po 15 minútach ako jeden deň 45 minút. Ráno sa lepšie učí, avšak skôr sa zabúda.
Pri učení sa dvoch predmetoch je lepšie, ak po malej prestávke po prvom predmete nasleduje diametrálne odlišný predmet. Napr. po matematike dejepis. Taktiež sú zásady, že dieťa by sa nemalo učiť po obede, pretože plný žalúdok nedovoľuje intenzívne sústredenie, ani po ležiačky, pretože táto poloha je spojená so zaspávaním a umožňuje utvoriť a zafixovať podmienený reflex, pri ktorom je učenie podnetom na vyvolanie ospalosti. Pri zle organizovanej príprave na skúšku potom, nedostatočnom spánku ako aj ďalšími faktormi žiak zažíva stres.