(podrobnejšie stres som rozobral v predchádzajúcej stati)

Záver

Ak by som mal povedať ktorý z uvedených faktorov ovplyvňujúcich efektívnosť učenia je na prvom alebo poslednom mieste, moja odpoveď by bola všetky. Preto že všetky na seba nadväzujú a vzájomne sa dopĺňajú. Učenie by nebolo efektívne ak napr. žiak by mal veľmi malé pamäťové schopnosti, prípadne iné. Ak však niektoré faktory niesu extrémne slabé tak potom sa vzájomne kompenzujú a výsledkom môže byť žiak s priemerným až výborným prospechom. Dosť podrobne som tu rozobral vplyv strachu na učenie. Pokladal som to za potrebné aj z dôvodu, že v posledných časoch sa zvyšuje výskyt prípadov kedy dieťa zo strachu za zlé výsledky zo školy začne chodiť „poza školu“, prípadne sa stávajú prípady útekov z domu, dokonca v extrémnych prípadoch samovraždy. Práve z nepochopenia dospelých, čo prežíva dieťa veľmi negatívne. Veľa krát miesto povzbudenia je potrestané, čo negatívne pôsobí na proces učenia. Takto sa učenie stáva mučením.
V súčasnosti sa dosť často stretávame podľa môjho názoru práve s nedostatočnou motiváciou, ktorá je odzrkadlením zlých sociálnych pomerov v rodinách. Žiak – dieťa aj napriek veľkému vplyvu rovesníkov a školy, však na prvé miesto dáva príklad z rodiny, od svojich rodičov. Ak totiž obaja rodičia sú bez práce napriek tomu, že v škole sa dobre učili, dieťa to pociťuje ako zbytočnosť. Vychádza to aj zo spomínaného, že pre vytvorenie dobrých návykov pre učenie je podstatná rannosť detstva. Tu ak sa dieťa nenaučí správne pristupovať k učeniu postupne sa to odzrkadľuje v jeho správaní. Veľa krát sa stávalo, že rodičia v snahe pomôcť dieťaťu mu vlastne ublížili. Za každú cenu riešia jeho problémy, vnucujú mu svoje postoje k životu a tak sa stáva že dieťa nerozvíja schopnosti učiť sa. Všetko dostane predložené na „tanieri“ a odrazu ide na strednú školu, kde sa musí sám rozhodovať.

Učme sa učiť. Učiteľ by mal žiaka naučiť sa učiť.