Ján Amos Komenský životopis

Český teológ, filozof, spisovateľ, pedagóg a posledný biskup Jednoty bratskej.

Narodil sa v Uherskobrodsku, presné určenie miesta je doposiaľ predmetom komeniologického bádania.
Po štúdiách na bratskej škole v Přerově a nemeckých evanjelických školách bol r. 1616 vysvätený za kňaza. R. 1618 sa ujal riadenia bratského zboru vo Fulneku, kde ho taktiež zastihla porážka českého stavovského povstania. Po vojne na Bielej hore sa musel ako bratský kňaz skrývať. Súčasne ho postihlo aj osobní nešťastie, zomrela mu žena a dve deti. V tejto ťažkej situácii napísal na sklonku roku 1623 "Labyrint sveta a ráj srdce", alegorické dielo spoločenskej kritiky.
R. 1628 definitívne opustil vlasť a odišiel do exilu do poľského Lešna. Do r. 1656 tam pôsobil ako učiteľ a neskôr ako rektor bratského gymnázia. Od r. 1648 pôsobil ako biskup Jednoty bratskej.
Napísal sériu pedagogických diel. Vo "Veľkej didaktike" (Didaktika magna), vypracoval ucelený systém školskej sústavy. Vydal aj prvú verziu učebnice latinčiny Janua linguarum reserata (Dvere jazyku otvorené), dielo, ktoré na jeho prekvapenie získalo svetové uznanie.
Začal premýšľať o svojom celoživotnom projekte: zjednotenia všetkého ľudského poznania a vytvorenia múdrosti (pansofia) a na tomto základe reformovať život celej ľudskej spoločnosti. Súčasne sa ako uznávaný učenec stal jedným z politických hovorcov pobelohorskej emigrácie. Po pobyte v Anglicku (1641 - 42) sa snažil v starom švédskom Elblagu dosiahnuť zákrok v protestantskej Európe v prospech českej reformácie (1642 - 48). Vestfálsky mier (1648) znamenal koniec týchto nádejí. To a smrť druhej manželky vyvolalo u Komenského silné pocity sklamania a beznádeje, vyjadrené vo spise "Kšaft umírající matky Jednoty bratrské". R. 1650 odišiel na pozvanie sedmohradského kniežaťa Rákocziho do Blatného Potoka, kde sa pokúsil v praxi uskutočniť svoj program školskej reformy a otvoril tak prvú pansofickú školu.

Behom štvorročného pobytu napísal aj niekoľko ďalších pedagogických spisov a politických traktátov ("Methodus linguarum novissima" - Najnovšia metóda jazykov, " Orbis sensualium pictus" - Svet v obrazoch, "Schola ludus"- Škola hrou; "Gentis felicitas" - Šťastie národa, "Sermo secretus Nathanis ad Davidem" - Tajná reč Nátana k Dávidovi).
Po vypálení Lešna v apríli 1656, pri ktorom znovu stratil celou knižnicu, väčšinu svojich rukopisov (vrátane veľkého slovníka českého jazyka a rukopisu "De rerum humanarum emendatione consultatio catholica" - Obecné porady o náprave vecí ľudských) a svojho majetku, sa uchýlil v Amsterdame.
Tu vyvrcholila jeho vedecká a literárna činnosť. Vydal 62 spisov. Najvýznamnejším výsledkom týchto plodných rokov je sedemdielná "Obecná porada o náprave vecí ľudských", zaoberajúcich sa koncepciami reformy ľudskej spoločnosti. Vydával texty proroctiev Krištofa Kottera, Mikuláša Drabíka a Kristíny Poniatowské ("Lux in tenebris" Svetlo v temnotách, "Lux e tenebris" - Svetlo z temnôt), ktorých účel bol nielen náboženský, ale hlavne politický a psychologický. Tato časť komeniologického bádania nie je zďaleka uzavretá. Obsahom svojho životného diela sa právom zaradzuje medzi najväčšie postavy českých dejín.
Zomrel v Amsterdame, je pochovaný v Naardene v Nizozemi.