Školstvo na Slovensku sa začalo rozvíjaťv stredoveku. O školách z obdobia Veľkej Moravy vieme veľmi málo. Jeho existenciu možno predpokladať podľa pomerne vysokej úrovne ekon.-spoloč. pomerov a kultúry (písomníctva), najmä v centrách (Nitra). Viac správ, od 13.storočia aj písomných, sa zachovalo o školách, ktoré zriaďovala rímsko katolícka cirkev
ako monopolný činiteľ ideológie vo feudálnej spoločnosti. Podľa toho, pri ktorej cirkevnej ustanovizni vznikali, nazývali sa ® kláštorné školy, ® farské školy, kapitulské školy. Hlavným obsahom vyučovania bolo osvojenie si latinčiny a základov kresťanského učenia. Postupovalo sa podľa latinského trívia (gramatika, rétorika, dialektika) a kvadrívia (aritmetika, geometria, astronómia, muzika), najviac času sa venovalo latinskej gramatike. Hlavným poslaním latinských škôl bolo pripravovať mladíkov pre cirkevné služby. S rozmachom kupeckého a remeselníckeho stavu v mestách na niektorých mestských školách alebo partikulárnych školách sa laický svetský dorast učil niečo aj z reálií, poznatkov o prírode a spoločnosti. V stredoveku bola na Slovensku len riedka sieť latinských škôl, prvá univerzita vznikla až v 15.storočí, roku 1465 v Bratislave – Academia Istropolitana, podľa vzoru bolognskej univerzity. Mala štyri fakulty: artistickú, lekársku, právnickú a teologickú. Mala humanistický charakter a mala i svetských učiteľov: astronóm Giovani Gatti, Martin Bylica z krakovskej univerzity, V.Koch.
Rozvoj výrobných síl,vedy a kultúry, politické a cirkevné pomery na začiatku novoveku sa odrazili aj v rozvoji školstva. Najmä cirkevná reformácia spôsobila už v 16.storočí zmeny školských pomerov na Slovensku. Protestanské cirkvi vo väčších i menších mestách, ale aj na dedinách lepšie zorganizované latinské stredné školy® gymnáziá a elementárne ® ľudové školy, v ktorých sa popri vyučovaní náb.katechizmu a trívia používal aj materinský jazyk. V 16.a17.storočí vznikla dosť hustá sieť protestanských, najmä evanielických škôl. Rímsko-katolícka cirkev pri protireformačných a rekatolizačných úsiliach využívala najmä jezuitské gymnáziá a kolégiá, v 17.storočí založili univerzity v Trnave (1635) a Košiciach (1657).
Univerzita v Trnave mala 2 fakulty: filozofickú a teologickú, neskôr aj právnickú. Bola pri nej založená tlačiareň, kde vychádzali spisy profesorov, neskoršie i svetská literatúra, tlačili ju aj v reči ľudu. V roku 1977 bola táto vysoká škola jezuitov preložená do Budína.