a bol dôslednejší Nariadil školskú dochádzku povinne od 6 do 12 rokov, každoročný súpis detí, vyhlásil vyučovanie za bezplatné, neprítomnosť v škole trestal. Tieto zmeny sa dotkli i stredných škôl.
Priaznivý vývoj školstva v Uhorsku pribrzdila buržoázna revolúcia vo Francúzsku.
Ratio education– (schulkodex) – 1806 – vydaný za vlády cisára Františka II- bol historický dokument, z ktorého poznáme úroveň pedagogického myslenia na začiatku 19.storočia.Tento Ratio education nepriaznivo ovplyvnilo vývoj školstva. Nadväzovalo na Ratio z roku 1777, avšak germanizačné tendencie sa nahradili maďarizačnými.
Ratio 1806 doplnilo medzery o univerzitách a ľudovom školstve, realizovalo vyučovanie maďarčiny na širšom základe nielen ako povinného predmetu, ale aj pri výklade iných predmetov.
Školská sústava mala byť prispôsobená rovnako všetkým stavom a podmienkam občanov bez ohľadu na náboženstvo. Ustanovenia Ratia sa uskutočnili len v latinských školách, v národných neboli peniaze.
Ratio 1806 sprísnilo školskú disciplínu, obnovilo ustanovenie o povinnej účasti na náboženských obradoch, vynechalo ustanovenie o rodičoch a ich vzťahu k škole. Toto platilo do konca prvej polovice 19.storočia.
Revolučné požiadavky slovenského národného hnutia boli vyslovené v „Žiadostiach sslovenského národa“ z 10.5.1848. Boli v nich formulované požiadavky, aby boli zriaďované národné, reálne a dievčenské školy, ústavy pre výchovu učiteľov, gymnáziá, lýceám akadémie a univerzita s vyučovacím jazykom slovenským. Ján Kollár bol Viedňou poverený ako ministerský poradca vypracovaním návrhu na riešenie školských otázok. Jeho návrhy neboli realizované. V tomto období sa angažoval aj Ľudovít Štúr1815-1856), ktorý žiadal zabezpečiť učiteľom primerané odmeny a stály plat. Zakladali sa nedeľné školy, aby sa slovenský ľud mohol vzdelávať.
Väčšie zmeny nastali až v druhej polovici 19.storočia s rozvojom kapitalizmu. Pri tzv. thunovskej reforme boli zreformované gymnáziá na 8-triedne, z klasických gymnázií a popri nich sa začali vyvíjať ® reálne gymnáziá, ®reformné reálne gymnáziá i ® reálky. Na Slovensku vzniklo len niekoľko odborných škôl, naďalej existovali len právnické a poľnohospodárske akadémie a filozofické lýceá. Po vydaní zákona o povinnej 6-ročnej dochádzke(1868) sa rozvíjali ľudové školy, ktoré mohli byť aj necirkevné (štátne, obecné, súkromné), ale poväčšine nimi ostali. Ako vyšší typ ľudovej školy vznikali meštianske školy. V systéme tzv.národných škôl sa rozvíjali aj učiteľské ústavy, prípravky učiteľov ľudových škôl, opatrovne.