Školstvo na Slovensku sa začalo rozvíjaťv stredoveku. O školách z obdobia Veľkej Moravy vieme veľmi málo. Jeho existenciu možno predpokladať podľa pomerne vysokej úrovne ekon.-spoloč. pomerov a kultúry (písomníctva), najmä v centrách (Nitra). Viac správ, od 13.storočia aj písomných, sa zachovalo o školách, ktoré zriaďovala rímsko katolícka cirkev
ako monopolný činiteľ ideológie vo feudálnej spoločnosti. Podľa toho, pri ktorej cirkevnej ustanovizni vznikali, nazývali sa ® kláštorné školy, ® farské školy, kapitulské školy. Hlavným obsahom vyučovania bolo osvojenie si latinčiny a základov kresťanského učenia. Postupovalo sa podľa latinského trívia (gramatika, rétorika, dialektika) a kvadrívia (aritmetika, geometria, astronómia, muzika), najviac času sa venovalo latinskej gramatike. Hlavným poslaním latinských škôl bolo pripravovať mladíkov pre cirkevné služby. S rozmachom kupeckého a remeselníckeho stavu v mestách na niektorých mestských školách alebo partikulárnych školách sa laický svetský dorast učil niečo aj z reálií, poznatkov o prírode a spoločnosti. V stredoveku bola na Slovensku len riedka sieť latinských škôl, prvá univerzita vznikla až v 15.storočí, roku 1465 v Bratislave – Academia Istropolitana, podľa vzoru bolognskej univerzity. Mala štyri fakulty: artistickú, lekársku, právnickú a teologickú. Mala humanistický charakter a mala i svetských učiteľov: astronóm Giovani Gatti, Martin Bylica z krakovskej univerzity, V.Koch.
Rozvoj výrobných síl,vedy a kultúry, politické a cirkevné pomery na začiatku novoveku sa odrazili aj v rozvoji školstva. Najmä cirkevná reformácia spôsobila už v 16.storočí zmeny školských pomerov na Slovensku. Protestanské cirkvi vo väčších i menších mestách, ale aj na dedinách lepšie zorganizované latinské stredné školy® gymnáziá a elementárne ® ľudové školy, v ktorých sa popri vyučovaní náb.katechizmu a trívia používal aj materinský jazyk. V 16.a17.storočí vznikla dosť hustá sieť protestanských, najmä evanielických škôl. Rímsko-katolícka cirkev pri protireformačných a rekatolizačných úsiliach využívala najmä jezuitské gymnáziá a kolégiá, v 17.storočí založili univerzity v Trnave (1635) a Košiciach (1657).
Univerzita v Trnave mala 2 fakulty: filozofickú a teologickú, neskôr aj právnickú. Bola pri nej založená tlačiareň, kde vychádzali spisy profesorov, neskoršie i svetská literatúra, tlačili ju aj v reči ľudu. V roku 1977 bola táto vysoká škola jezuitov preložená do Budína.

Univerzitu v Košiciach založil biskup Benedikt Kisdy, mala dve fakulty. Bola to kalvínska vysoká škola, ktorá organizačne súvisela s Kolégiom v Blatnom Potoku. Po zrušení jezuitského rádu bola premenovaná na Kráľovskú académiu.
Na protestantských a čiastočne aj rímsko-katolíckych školách sa začali uplatňovať niektoré reformy obsahu, organizácie, foriem a metód vyučovania podľa J.A.Komenského, vcelku si však naďalej zachovávalo cirkevný, latinský a scholastický charakter.
V 17. storočí sa aj evanjelici snažili založiť vysokú školu v snahe čeliť jezuitským univerzitám. Bolo založené Prešovské kolégium. Vyučovanie sa tu začalo v roku 1667 aj záslukov dvoch profesorov Izáka Cabana a Eliáša Ladivera – žiak Komenského. Nebola to univerzita, ale niektorými organizačnými formami vyučovania sa dalo Kolégium porovnávať s univerzitami.
Vznik absolutistického rakúsko-uhorského štátu viedol v 18.storočí k prvej všeobecnej reforme škôl z iniciatívy štátu, pri ktorej boli podľa® Ratio educationis (1777) zreformované všetky stupne škôl.Tento zákon utvoril relatívne jednotnú školskú sústavu. Osvietenecká pedagogika pokladala výchovu za všemocnú a hlásala, že prameňom mravnej a hmotnej biedy nižších spoločenských vrstiev je nevzdelanosť. Podľa tohto všeobecne platného poriadku sa zriadili tri stupne elementárnych škôl:
Triviálne – jednotriedne alebo dvojtriedne školy pre deti dedinskej a mestskej chudoby. Obsahom vyučovania bolo náboženstvo, čítanie, písanie, počítanie a základy poľnohospodárstva.
Hlavná škola – bola trojtriedna alebo štvortriedna pre každý kraj Jej úlohou bolo pripraviť žiakov na ďaľšie štúdium.
Normálne školy – boli zriaďované v krajských mestách.
Latinské školy delilo RATIO na tri stupne: gramatický, humanistický a filozofický. Miesto dvoch jezuitských univerzít ostali na Slovensku akadémie (Bratislava a Košice), ktoré podobne ako lýceá poskytovali základy vyššieho filozofického, teologického a právnického štúdia.
V tereziánskom období vznikli aj vyššie odborné školy pre prípravu odborníkov pre nové hospodárske odvetvia a štátnu administratívu – Banská a lesnícka akadémia v Banskej Štiavnici a Collegium oeconomicum v Senci, nižšie banské a lesnícke školy. Štát síce začal zasahovať do pomerov v školstve, ale cirkev si svoj monopol v tejto oblasti bránila a v prvej polovici 19.storočia zmarila realizáciu väčšej časti tereziánskych reforiem. Aj evanielická cirkev si zachovávala systém svojho školstva.
V reformácii školstva pokračoval Jozef II.

a bol dôslednejší Nariadil školskú dochádzku povinne od 6 do 12 rokov, každoročný súpis detí, vyhlásil vyučovanie za bezplatné, neprítomnosť v škole trestal. Tieto zmeny sa dotkli i stredných škôl.
Priaznivý vývoj školstva v Uhorsku pribrzdila buržoázna revolúcia vo Francúzsku.
Ratio education– (schulkodex) – 1806 – vydaný za vlády cisára Františka II- bol historický dokument, z ktorého poznáme úroveň pedagogického myslenia na začiatku 19.storočia.Tento Ratio education nepriaznivo ovplyvnilo vývoj školstva. Nadväzovalo na Ratio z roku 1777, avšak germanizačné tendencie sa nahradili maďarizačnými.
Ratio 1806 doplnilo medzery o univerzitách a ľudovom školstve, realizovalo vyučovanie maďarčiny na širšom základe nielen ako povinného predmetu, ale aj pri výklade iných predmetov.
Školská sústava mala byť prispôsobená rovnako všetkým stavom a podmienkam občanov bez ohľadu na náboženstvo. Ustanovenia Ratia sa uskutočnili len v latinských školách, v národných neboli peniaze.
Ratio 1806 sprísnilo školskú disciplínu, obnovilo ustanovenie o povinnej účasti na náboženských obradoch, vynechalo ustanovenie o rodičoch a ich vzťahu k škole. Toto platilo do konca prvej polovice 19.storočia.
Revolučné požiadavky slovenského národného hnutia boli vyslovené v „Žiadostiach sslovenského národa“ z 10.5.1848. Boli v nich formulované požiadavky, aby boli zriaďované národné, reálne a dievčenské školy, ústavy pre výchovu učiteľov, gymnáziá, lýceám akadémie a univerzita s vyučovacím jazykom slovenským. Ján Kollár bol Viedňou poverený ako ministerský poradca vypracovaním návrhu na riešenie školských otázok. Jeho návrhy neboli realizované. V tomto období sa angažoval aj Ľudovít Štúr1815-1856), ktorý žiadal zabezpečiť učiteľom primerané odmeny a stály plat. Zakladali sa nedeľné školy, aby sa slovenský ľud mohol vzdelávať.
Väčšie zmeny nastali až v druhej polovici 19.storočia s rozvojom kapitalizmu. Pri tzv. thunovskej reforme boli zreformované gymnáziá na 8-triedne, z klasických gymnázií a popri nich sa začali vyvíjať ® reálne gymnáziá, ®reformné reálne gymnáziá i ® reálky. Na Slovensku vzniklo len niekoľko odborných škôl, naďalej existovali len právnické a poľnohospodárske akadémie a filozofické lýceá. Po vydaní zákona o povinnej 6-ročnej dochádzke(1868) sa rozvíjali ľudové školy, ktoré mohli byť aj necirkevné (štátne, obecné, súkromné), ale poväčšine nimi ostali. Ako vyšší typ ľudovej školy vznikali meštianske školy. V systéme tzv.národných škôl sa rozvíjali aj učiteľské ústavy, prípravky učiteľov ľudových škôl, opatrovne.

Októbrový diplom – 1860 – predstavitelia maďarskej šľachty sa postarali o zaradenie maďarčiny ako vyučovacieho jazyka. Slovenčina a nemčina bola len ako pomocný jazyk. Po tomto období sa začala maďarizácia v školstve a nielen v ňom.
„Memorandum národa slovenského“, ktoré bolo prijaté a formulované v Martine 6.a7. júna 1861 – vyjadrilo nespokojnosť Slovákov s poriadkami zavedenými v školstve a vo verejnom živote. Keďže memorandum neuspelo, založila slovenská inteligencia v roku 1863 Maticu slovenskú. Slováci sa usilovali uchovať slovenský jazyk aj na niektorých starších gymnáziách, z vlastných prostriedkov zriadili tri slovenské gymnáziá – Revúca, Martin a Kláštor od Znievom, ktoré po 1867 zanikli. Slovenský jazyk bol vytlačený zo všetkých vyšších škôl, počínajúc meštianskymi. Materinskú reč sa deti mohli učiť len na niektorých ľudových cirkevných školách, po vydaní Apponyiho zákonov (1907) sa pomaďarčovalo vyučovanie aj vo zvyšku slovenských škôl. Do rozpadu Rakúsko-uhorskej monarchie slovenské školstvo prakticky neexistovalo.
Za buržoáznej ČSR sa pomery v slovenskom školstve zlepšili. Vyučovalo sa po slovensky, budovala sa sieť škôl, čo umožnilo mládeži získať základné vzdelanie, tiež stredné odborné a učňovské.
Nové štátne usporiadanie znamenalo záchranu pre slovenský národ, prinieslo však mnoho problémov. Slovensko bolo zaostalejšie ako Čechy. Nebolo škôl a učiteľov.
V roku 1919 vznikla v Bratislave Československá štátna univerzita, ktorá ešte v tom roku dostala pomenovanie Univerzita Komenského. Zákon hovorí o štvorfakultnej univerzite, do roku 1940 však mala iba tri fakulty – lekársku, právnickú a filozofickú. Prvým rektorom univerzity sa stal prof.MUDr.Kristián Hynek. Na sklonku 30-tych rokov začali svoju činnosť v rámci filozofickej fakulty UK niektoré prírodovedné odbory – zárodok prírodovedeckej fakulty. Pokrokové sily na Slovensku prišli s požiadavkou na založenie vysokej školy technickej. Po dlhých prieťahoch dochádza k založeniu Vysokej školy technickej dr.M.R.Štefánika v Košiciach roku 1938, avšak pre odtrhnutie južných území Slovenska bola preložená do Martina a nakoniec v roku 1939 do Bratislavy. Prvým rektorom bol Dr.Juraj Hronec. Zákon z 25.júla 1939 riešil nanovo zriadenie Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave, určil jej 6 odborov: odbor inžinierskeho staviteľstva, odbor špeciálnych náuk, odbor lesníckeho a poľnohospodárskeho inžinierstva, odbor chemicko-technologického inžinierstva, odbor strojného a elektrotechnického inžinierstva a odbor obchodného inžinierstva.

Podľa Malého školského zákona (1922) sa povinná školská dochádzka predĺžila na 8 rokov, popri ľudových školách sa rozširovala aj sieť mestských škôl, vznikali nové nižšie i vyššie odborné školy (obchodné, priemyselné, poľnohospodárske).Väčšina ľudových škôl ostala naďalej cirkevných, cirkevné a rehoľné ostali aj mnohé gymnáziá a učiteľské ústavy. Zachovala sa dualistická stavovsko triedna- nejednotnosť školského systému, ktorá znemožňovala väčšine detí vyššie a kvalitné vzdelávanie. Obdobie Slovenského štátu:
Za klérofašistického slovenského štátu sa okrem niektorých čiastkových zmien školstvo vrátilo späť, hlavnou úlohou školského systému sa stalo sústavné pocirkevňovanie.
Vládne neriadenie z 11.7.1939 vytvorilo jednotnú stednú školu s názvom Gymnázium.
Nižšie gymnázium :1.- 4.trieda – jednotné, vyučovalo sa podľa jednotného plánu.
Vyššie gymnázium : 5.- 8.trieda – tvorila sa gymnaziálna vetva a popri nej klasická a reálna.
Vysoké školstvo : Vysoká škola obchodná v Bratislave roku 1940
Významným medzníkom vo vývoji školstva bolo nariadenie SNR zo 6.9.1944 o poštátnení všetkých škôl, čím sa školstvo zbavilo zvyšku feudálneho dedičstva a mohla sa realizovať demokratizácia vzdelávania prostredníctvom ® jednotnej školy.
Zákon 95/1948 – zo dňa 21.4.1948 o základnej úprave jednotného školstva
- vzťahoval sa na všetky druhy a stupne škôl okrem vysokých, vojenských a teologických škôl na celom území ČSR
- tento zákon včlenil uvedené školy do jednotnej školskej sústavy
- určil včetkým spoločný cieľ a každému osobitne vzdelávacie úlohy. Školskú sústavu tvorili:
I.stupeň – národná škola 1.-5.ročník
II.stupeň – Stredná škola 6.-9.ročník – povinná školská dochádzka 6-15 rokov
III.stupeň – povinné odborné, vyššie odborné školy a gymnáziá
Na I.a II.stupni boli rovnaké učebné plány a osnovy. Už začiatkom 50.rokov moli všetky deti prejsť jednotnou nižšou strednoou školou. V Košiciach sa v roku 1946 zriadila Vysoká škola poľnohospodárskeho a lesného inžinierstva.Od 1946 sa realizovala vysokoškolská príprava učiteľov základných škôl na pedagogickej fakulte. V roku 1948 sa na Slovensku zriaďujú pobočky Pedagogických fakúlt Karlovej univerzity – Pedagogická fakulta Slovenskej univerzity v Košiciach (1952 premiestnená do Prešova) a v Banskej Bystrici. V tomto roku vznikla i pobočka Lekárskej fakulty slovenskej univerzity v Košiciach.

Rozmach kultúry a umenia na Slovensku si vyžadovali kvalifikované kádre – v roku 1949 vznikli v Bratislave Vysoká škola muzických umení a Vysoká škola výtvarných umení.
1952 – Vysoká škola technická v Košiciach, Vysoká škola poľnohospodárska v Nitre, Vysoká škola lesnícka a drevárska vo Zvolene.
Školský zákon č.131/1953 zo dňa 24.4.1953 „O školskej sústave a vzdelávaní:
- vznik OSŠ a 11-ročných stredných škôl, ostatné školy nezmenené,
- zrušil pedagogické fakulty,
- upustilo sa od vysokoškolského vzdelania učiteliek 1.- 5.ročníka.
Bolo to prechodné opatrenie – potreba učiteľov. PF nemohli kryť rozrastajúcu sa sieť základných škôl. Zriadili sa pedagogické školy pre učiteľky MŠ a ročníkov 1.- 5., vyššie pedagogické školy pre prípravu učiteľov 6.- 8.ročníka, tie boli dvoj, neskoršie troj ročné.
1959 – zrušenie vyšších pedagogických škôl, zriadenie pedagogických inštitútov,
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach
Od 1960 sa žiakom zadarmo poskytujú učebnice a ďaľšie učebné pomôcky,veľký počet žiakov a študentov poberá štipendiá, má lacné i bezplatné ubytovanie v internátoch a domovoch mládeže.
O deti predškolského veku sa starajú detské jasle a detské útulky. Žiaci základnej školy majú zabezpečenú mimoškolskú opateru a výchovu v školských družinách a školských kluboch. Chybná mládež sa vzdeláva v školách pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť.
– zvýšila sa povinná školská dochádzka o 1 rok, školská sústava má 3 cykly: ZDŠ –
SVŠ,SOŠ,UŠ(umožnená forma večerného a diaľkového štúdia) – VŠ (umožnená
forma diaľkového štúdia).
Vysoká škola dopravná(od r.1980 – Vysoká škola dopravy a spojov)
1962 – Lekárska fakulta UK v Martine
1964 – zrušenie pedagogických inštitútov, zriadenie pedagogických fakúlt
Podľa uznesení XIV. a XV.zjazdu KSČ a projektu Ďaľší rozvoj výchovno-vzdelávacej sústavy z 1976 sa rozvoj všetkých článkov školskej a mimoškolskej výchovno-vzdelávacej sústavy urýchľuje podľa potrieb spoločnosti a požiadaviek vedecko-technickej revolúcie. Všeobecne sa zavádza 10-ročné, neskôr 12-ročné stredoškolské vzdelávanie. V školách sa popri rozumovej výchove, všeobecnom i odbornom vzdelávaní poskytuje aj sústavná mravná výchova, estetická, pracovná a telesná výchova. Pozornosť rozvoju výchovnej teórie – pedagogike a didaktike sa venuje na filozofických a pedagogických fakultách, v ˇUstave experimentálnej pedagogiky SAV, vo Výskumnom ústave pedagogickom a v ústavoch pre ďaľšie vzdelávanie učiteľov

Pri Ústave školských informácií a Slovenskej pedagogickej knižnici v Bratislave sa buduje Múzeum školstva a pedagogiky na Slovensku.
Zákon 63/78 – prvý stupeň skrátený na ročníky 1.- 4.
Do roku 1980 sa takmer strojnásobila sieť vyšších SVŠ, rozšírila sa sieť učňovských škôl, vzniklo 13 vysokých škôl so 41 fakultami.
Zákon 29/84 – zavedená 10-ročná školská dochádzka realizovaná na I.aII.stupni ZŠ a v dvoch ročníkoch zvolenej strednej školy, súčasťou vzdelávacej sústavy sú ĽŠU, jazykové školy a iné.

Školská výchovno-vzdelávacia sústava je jednotná a tvoria ju:
Materské školy -predškolská váchova detí do 6 rokov
I.stupeň ZŠ – 1.-4.ročník
II.stupeň ZŠ – 5.-8.ročník – oba stupne pre deti 6.-14.ročné
Stredné školy a gymnáziá – 4-ročné, SOŠ a konzervatóriá – 4-ročné – končia maturitou
SOU – povinná dochádzka do 16 rokov, 2,3,4 ročné
Vysoké školy 4-6 rokov štúdia – končí diplomovou prácou a štátnou záverečnou skúškou
Zmeny v spoločnosti po roku 1989 si vyžiadali zmenu socialistického systému školstva na školstvo obsahovo zamerané na potreby súčasného stavu a aby bolo v súlade so zásadami vlastenectva, humanity a demokracie.
Novela zákona 29/1984 o sústave ZŠ a Stredných škôl zo dna 1.9.1990
- povinná školská dochádzka 9 rokov – zabezpečuje plnenie povinnej školskej dochádzky a získanie základného vzdelania na ZŠ
- narúša sa jednotný systém jednotnej školy a uplatňuje sa diferenciácia podľa schopností žiakov
- upravuje sa postavenie SOU a stredísk praktického vyučovania a ich finančné a materiálne zabezpečenie
- upravuje sa dĺžka štúdia na niektorých stredných školách
- umožňuje sa zriaďovanie neštátnych škôl, školy môžu zakladať súkromné osoby alebo cirkvi.
Zákon zo 4.5.1990 o vysokých školách zrušil centrálne postavenie vysokých škôl. Stali sa samosprávne. Fakulty zriaďuje, rozdeľuje a ruší akademický senát VŠ, schvaľuje štatút VŠ, navrhuje kandidáta na rektora, a môže ho aj odvolať. Na akademickej pôde nesmie byť organizovaná žiadna politická strana.
Súbor učebných plánov pre ZŠ bol schválený MŠ SR dňa 6.5.1991 s platnosťou od 1.9.1991.
Úprava č.3791/1993-30 zo dňa 22.6.1993 s platnosťou od 1.9.1993 – umožňuje rozšíriť
diferencované vyučovanie.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Rozvoj školstva na Slovensku