Početné výskumy dokazujú, že vplyvom rozvoja informačných a telekomunikačných prostriedkov vzrástla aj úroveň vedomostí detí predškolského veku.

Pripravenosťou rozumieme:
-schopnosť dieťaťa prevziať a úspešne plniť požiadavky kladené na jeho osobnosť v začiatočných fázach školského vyučovania,
Požiadavky sa vzťahujú na
- telesnú,
- intelektuálnu,
- sociálnu,
- morálnu
- pracovno – motivačnú stránku osobnosti dieťaťa.,
-závisí od jeho vnútorných podmienok vývoja, zvlášť primeraného výchovného pôsobenia rodiny a materskej školy.
Podstatným predpokladom je
- určitá úroveň poznatkov a rozumových schopností,
- citov,
- sociálnej vyspelosti,
- adaptability,
- disciplinovanosti,
- učebných zručností a návykov
- vlastná snaha učiť sa.

Telesná stránka – posudzovaná pediatrom, zameriava sa na aktuálny i predchádzajúci stav detského organizmu. Dieťa má primeranú hmotnosť, 20-22 kg, výšku okolo 120 cm, Pokračuje osifikácia kostry, zlepšuje sa motorika celková telesná vyspelosť. Dieťa je v štádiu výmeny detského chrupu za chrup trvalý.

Intelektuálna stránka – schopnosť vedieť sa sústrediť, primeraná slovná zásoba ,výslovnosť, reprodukčné schopnosti chápanie pojmov. Vie obstojne nakresliť ľudskú postavu, obkresliť geometrické tvary, napodobní umiestnenie množiny bodiek, písané písmená, vyrieši jednoduchý test pozornosti. Vie sa orientovať v sociálnom prostredí, vie povedať svoje meno, adresu, rozlišuje základné farby, orientuje sa v prvej desiatke.

Sociálna a morálna stránka – musí zotrvať istý čas bez matky a blízkeho prostredia a zaradiť sa medzi vrstovníkov.

Pracovno motivačná stránka – očakáva sa, že pochopí zmysel učenia sa v škole a bude vedieť na seba prevziať pracovné úlohy a vydrží plniť ich











DIEŤA NA ZAČIATKU ŠKOLSKEJ DOCHÁDZKY

Telesný vývin
-dieťa stráca tvary tela typické pre predškolský vek, predlžujú sa končatiny, zmenšuje sa vrstva podkožného tuku, vytvára sa pevnejší svalový reliéf, menia sa proporcie hrudného a brušného úseku, mení sa výraz tváre.

Psychický vývin
VNÍMANIE
- základom pokroku je vývin percepcie, je charakteristická výberovosť vnímania, kvalita vnímania je ovplyvnená stavom zmyslových orgánov, skúsenosťami dieťaťa, záujmami ale i aktuálnym citovým vzťahom. Z hľadiska osvojenia si čítania a písania významné miesto patrí sluchovému a zrakovému vnímaniu. Nedokonalosť svalstva sa prejavuje v pohybovej nepresnosti, je ešte charakteristický nesúlad medzi chceným pohybom a percepciou. POZORNOSŤ
Pozornosť sústredená trvá len krátky čas, stále sa musí usmerňovať, rozvíja sa cieľavedomá, zámerná pozornosť. Prvák ani pri intenzívnom sústredení nedokáže postrehnúť viacej prvkov pozorovaného písmena, mnohé znaky uniknú jeho pozornosti.
PAMAŤ
Školské vyučovanie prispieva k rozvoju pamäti, vekom sa zväčšuje jej rozsah. Najskôr prevláda mechanická, ale podnecuje sa i slovno logická. V procese výcviku čítania a písania sa uplatňuje pamäť zraková, sluchová a motorická. MYSLENIE
Myšlienková činnosť je názorná, konkrétna, opiera sa o to, čo dieťa môže zmyslovo postihnúť. Vplyvom vyučovania dokáže žiak myslieť v logických pojmoch, vytvára sa slovno logické a abstraktné myslenie. Súbežne s rozvojom myslenia sa vyvíja aj
REČ – rozsah slovnej zásoby na začiatku školskej dochádzky – asi 3500 slov.