Žiak nečítal a nespojoval len hlásky, ale vyslovoval vždy meno písmena. (knika=ká,en,i, há, a. )
Táto metóda sa používala až do polovice 19.st. Podoby hláskovacej metódy:
- fonomimická,
- skriptolegická (čítanie písaním)
Fázy. * rozbor slova na lásky podľa sluchu -
* zameraná na združovanie hlások a písmen
* spájanie hlások do slabík
* orientovanie na obsah.

2.ANALYTICKÉ
- učiteľ so žiakom analyzoval slová na základe rozhovoru,
- začínalo sa jednoduchými slovami, ja, ty,
- po sluchovej analýze žiak porovnával jednotlivé písmená, ktoré učiteľ vyznačil každé inou farbou,
- u nás sa neujala
- patrí sem aj globálna metóda (1951-zakázaná)
- žiak čítal celé vety a slová,
- žiak textu rozumie, vie ho reprodukovať, vie ho prejaviť ilustračne, dramatizačne,
- čítanie a písanie bolo oddelené. Fázy:
* štádium reakcie – poznávanie nových slov podľa celkovej konfigurácie charakteristických znakov, dĺžky, dominant a diakritických znamienok. * štádium porovnávania slov a viet
* analýza a syntéza slov na písmená a hlásky – keď žiak poznal asi 400 slov.

HLÁSKOVÁ ANALYTICKO – SYNTETICKÁ METÓDA
– vychádza z hovorovej reči, od prvých vyučovacích hodín sa žiaci učia analyzovať slová na slabiky a hlásky,
- pridáva sa poznávanie ich grafickej podoby,
- na písmeno sa pozerajú ako na celok,
- preto pri nácviku písmen učiteľ pomenuje jednotlivé tvary, rozloží ho na prvky, žiak sa naučí písať,
- vo VVP sa preberá veľký a malý tvar súčasne + písaný a tlačený súčasne,
- ak má žiak napísať slovo, najskôr prečítať, potom analyzovať na písmená, napísať a nakoniec spájať

DOPLNKOVÉ METÓDY
1.Carstairsova metóda
– základom je náležitý výcvik svalov zúčastnených pri písaní a výcvik očí. Má aj požiadavky, ako neobmedzovať žiaka zložitou liniatúrou, správne sedenie a držanie pera. Používa sa hlavne v predšlabikárovom období, pričom venujeme pozornosť aj hygienickým návykom, a to nie len v prvom, ale vo všetkých ročníkoch.
2.Kopírovacia
– žiaci majú tvary pripravené na predlohe. Predlohu rôzne kopírujú, najprv prechádzajú suchým perom po vzore, kopírujú ho cez priesvitný papier alebo fóliu a až potom začnú písať samostatne. Inokedy zas učiteľ napíše tvary písmen do písanky a žiaci ich prepisujú atramentom. Písaním po predlohe si ruka navykne na tvary písmen, správny pomer jednotlivých častí, na správny sklon i rozostupy v slove medzi jednotlivými písmenami. odporúča sa len pri žiakoch s ťažkosťami písania
3.Taktovacia a diktovacia metóda
– je súčasťou analyticko syntetickej metódy.