Didaktika písania (vypracované otázky pre učiteľa I. stupňa)

CHYBY V PÍSANÍ
= všetko, čo znižuje čitateľnosť, úhľadnosť a plynulosť a zároveň znižuje rýchlosť písania.
1.Stálej povahy – pramenia z psychologických vlastností žiaka a ťažko sa odstraňujú
2.Menlivej povahy – pramenia z technickej (správna poloha tela písanky, osvetlenie, druh pera, kvalita papiera), fyziologickej ( koordinácia pohybov), ale i psychologickej podstaty (rozvoj sluchu, zraku, reči, pamäť a citlivosť pre tvar).

ROZDELENIE CHÝB
1.Chyby v prvkoch – týkajú sa celého písmena (nesprávny tvar, postup písania, použitie oblúka namiesto priamky)
2.Chyby v komplexe – týkajú sa sklonu, dodržiavania riadkov, veľkosti písmen, hustoty písma.

NAJČASTEJŠIE CHYBY
* silné písmo – kŕčovito drží pero
* nitkové písmo – slabé, neisté držanie pera
* husté, tesné, natlačené – malá pohyblivosť ruky
* roztiahnuté – zdĺhavé premýšľanie
* nedbanie na liniatúru
* krátke alebo dlhé horné dĺžky písmen – nesprávne držanie pera
* zvrátené, reverzné písmo – sklon viac ako 90;
* nerovnaký sklon – malá pohyblivosť ruky
* skomolené písmo – nezvláda slovo zrakom a neovláda ani mechanizmus písania
* nesprávny pomer –neproporčné písma
* trasľavé písmo – tremolo – v starobe je bežným javom
* písmo psychopatov – zmeny pri rozčúlení
* ataktické písmo – porušená pohybová koordinácia
* zajakavosť – opakovanie hlások a slabík
* graphorrea – nutkanie k neustálemu písaniu
* paragrafia – neschopnosť písomnéhoprejavu, len čmára (písmo idiotov)
* agrafia – centrálne podmienená neschopnosť písať
* zrkadlové písmo – časté u ľavákov

KVALITTÍVNA A KVANTITATÍVNA ANYLÝZA
- už od 1.ročníka sa môžu odzrkadľovať aj tieto chyby:
* zámena písmen podobných tvarov (c-e, m-n)
* zámena zrkadlovo podobných písnem (b-d, a-e)
* zámena zrakovo blízkych hlások (t-d, b-p, c-z)
* zámena tvrdých a mäkkých slabík (d-ď, t-ť)
* vynechávanie písmen
* ťažkosti pri spájaní písmen do slov
* fonetické písanie (píše ako počuje)
* žiak si nepamätá všetky tvary písmen alebo si nimi nie je istý

PORUCHY PÍSANIA
= chyby, ktoré pramenia z psychologickej podstaty.
1.Z hľadiska oblasti, ktorá je postihnutá: a/grafomotorické poruchy – agrafia, dysgrafia
b/ ortografické poruchy – dysortografia.
2.Z hladiska času vzniku a vývinu poruchy. A/vývinové – dysgrafia, dysortografia, b/získané – agrafia.
DYSGRAFIA
= vývinovo znížená schopnosť až neschopnosť osvojiť si písanie písmen, slov a viet. Je zapríčinená retardovaným zrením grafických funkcií mozgu.

Postihuje výlučne grafickú stránku písaného textu, nie obsah. Môže byť izolovaná ale často býva v dyslexiou a dysortografiou. Postihuje aj telesne aj duševne zdravé deti.
Odstraňovanie
– pomalšie tempo, veľa uvoľňovacích a prípravných cvikov na nácvik jednotlivých písmen. Nepreťažovať stálym písaním, radšej krátko a často!
Prejavy
– vynechávanie písmen alebo celých častí slov, zámena poradia písmen, prepisovanie, smerové zámeny, zámena podobných písmen.

AGRAFIA
= strata nadobudnutej schopnosti písať, ktorou predtým jednotlivec disponoval.
Príčiny – porucha CNS, zápaly, infekcie, úrazy a iné poškodenia mozgu, strata schopnosti zapamätať si, vybavovať a automaticky zapisovať písmená, slová.
Stupne:
1. Motorická apraxia – neschopnosť opisovať (najľahšia porucha)
2. Ideomotorická apraxia – neschopnosť písať podľa diktátu (stredne ťažká)
3. Ideatorná apraxia – neschopnosť spontánne písať (najťažšia porucha).

DYSORTOGRAFIA
= špecifická vývinová porucha pravopisu. Je postihnutá schopnosť sluchovej analýzy, fonematický sluch a sluchová percepcia reči. Je to narušená, či obmedzená schopnosť osvojiť si gramatické pravidlá a správne ich uplatňovať v písaní.
Prejavy
– zámena tvrdých a mäkkých spoluhlások, veľkých a malých písmen, nerozlišovanie dĺžky, nedokáže rozdeliť slová.

PORUCHY NEZAMIEŇAŤ S NEPOZORNOSŤOU
Dieťa býva často obviňované z lenivosti, lajdáckosti, býva mu dávaný za vzor niekto iný zo spolužiakov alebo súrodencov, pritom dieťa ešte nezvládlo správnu techniku písania. Býva zamerané na vlastný grafický výkon, tým sa jeho pozornosť rozptyľuje a dopúšťa sa často ďalších chýb. Rieši sa to doplnkovými cvičeniami, majú však často opačný efekt. Dieťa má preťaženú pozornosť, nezáujem, svalovú únavu – preto je dôležité rešpektovať individualitu osobnosti, dbať na oddych, svalovú relaxáciu.

PRI HĽADANÍ PRÍČIN SA ODPORÚČA
Žiaka upozorňovať iba na jednu chybu, využívame analýzu a porovnávanie, pri vynechávaní písmen vyslovíme slovo nahlas a rozdelíme ho po písmenkách. Zaraďujeme nápravné cvičenia. Určitou nepriamou prípravou na písanie sú aj činnosti na niektorých iných predmetoch. Napr. TV – cvičenia nakoordináciu pohybov, rýchlosť, vytrvalosť, pohyblivosť. PV – jemná motorika, manuálne zručnosti.










ZÁKLADNÉ POŽIADAVKY NA PÍSMO

ČITATEĽNOSŤ
cieľ - čitateľný rukopis ako každodenná potreba človeka.

Písmo spĺňa kritériá ak
- napísané písmená a číslice podľa normy
- tvary jednotlivých písmen a číslic sú zreteľné
- šírka a výška zodpovedá norme ,
- sklon písma je 70 –75%
- slová sú napísané bez prerušenia, jedným ťahom a diakritické znamienka sa píšu nakoniec
- rozstupy medzi písmenami a slovami sú úmerné veľkosti písma a sú pravidelné,
- diakritické znamienka sú správne umiestnené a nenarušujú čitateľnosť písmen,
- rukopis je čistý, písmo nie je rozmazané ani poškrtané.

PLYNULOSŤ
– plynulé písmo je výsledok práce voľnej ruky,
- je to plynulé písanie jedným ťahom bez prerušenia
- prispieva k čitateľnosti, k zvyšovaniu rýchlosti písania
- šetrí fyzickú energiu pri dlhom písaní
V 1.ročníku - tvaropis,
V 2.ročníku - zlepšovanie tvarov,
V 3.ročníku – zdokonaľovanie rukopisu a zvýšený zreteľ na plynulosť písania. Plynulé písmo sa vyvíja z prvkov, ktoré sa učia spájať. Prechod od izolovaných tvarov k spojenému a plynulému písaniu celých slov je veľmi ťažké obdobie.

ÚHĽADNOSŤ
- tvorí estetickú stránku písania. Spočíva v plošnom usporiadaní písma, t.j. zachovaní pomeru popísanej plochy k čistej. Čitateľné písmo nemusí byť úhľadné a naopak. Pozitívne znaky úhľadného písma:
- súmerné rozmiestnenie písma na papieri,
- jasne oddelené riadky
- rovnomerný tlak na pero a papier,
- jednoduchý spôsob viazania písmen.

































































KVALITATÍVNE ZNAKY PÍSMA


- ich dodržiavanie je základnou požiadavkou písma
- posudzujeme ich *z hľadiska tvaro a ich spojitosti *z hľadiska veľkosti a hustoty písmen a iných znakov
- nadobúdanie zručnosti je etapové, kvalita sa zlepšuje primerane veku 2-zlepš, 3-zdokonaľov
- sú záväzné pre všetky vzdelávacie školy od r.1932

TVAR písmen a číslic
– má najväčší vplyv na čitateľnosť
- učiteľ má pestovať jednotné písacie návyky a podporovať automatizáciu písacieho pohybu
- tvary našej latinky sú jednoduché, zostavené z pekných línií a celistvé, zreteľne, navzájom odlišné
- súčasná koncepcia zdôrazňuje jednotnosť, nie dvojaké tvary.

VEĽKOSŤ písma
- je daná šírkou a výškou písma
Výška – kolmá vzdialenosť krajných bodov od základovej linky. Rozoznávame písmená
* strednej dĺžky – a, e, i, n, r, s, o, u, v, z,
* s dolnou dĺžkou – g, j, p, y, q
* s hornou dĺžkou – b, d, h, k, l, t
* s hornou i dolnou dĺžkou – f, G. J, Z
* veľké písmená majú 3násobnú dĺžku
* číslice majú byť asi 2/3 tvarov písmen s hornou dĺžkou
* zásada – čím menšie písmo, tým širšie.

ŠÍRKA – neexistuje norma, ťažko je určiť, tvary písmen sú rozmanité. Meria sa podľa vzdialenosti dvoch zvislých ťahov nožičiek písmena n alebo u.
Úzke písmená znamená pomalé písmo, široké písmená sú symptómom rýchleho písma.

ÚMERNOSŤ- chápeme ako pomer medzi písmenami strednej výšky a písmenami hornej a dolnej dĺžky = 1:1:1. Treba dbať o dodržiavanie pomeru, pretože väčšie tvary vyčerpávajú svalstvo a menšie tvary sú nečitateľné.

SKLON písma je uhol, ktorý zviera os písmen s linajkou (70-75%), pričom sa počíta pravá strana písmena. Väčší uhol sa zle číta.

Typy sklonu:
* ležatý – nad 45 °
* stojatý – 90°, považuje sa za prijateľný,
* zvrátený – viac ako 90°°
* vejárovitý – osi písmen sa zbiehajú do 1 bodu,
* rozvrátený –každé písmeno iné
Príčiny nesprávneho sklonu:
* vonkajšie – nesprávne sedenie, poloha písanky, nesprávne osvetlenie, nevhodné materiálne zabezpečenie triedy. * vnútorné – sú ojedinelé, obmedzená pohyblivosť ruky, postih zrakového analyzátora, porucha v kinestetickom centre mozgovej kôry.




HUSTOTA A RYTMIZÁCIA písma – jej zachovávaním sa dosahuje čitateľnosť a úhľadnosť.
Hustota
* rozstupy medzi písmenami v slove – je daná sklonom a dĺžkou spojovacích čiar (60;), ovplyvňuje veľkosť písma,
* medzi slovami v riadku – je daná počtom písmen v slovách a medzerami medzi slovami. Medzera vzniká prerušovaním písacieho pohybu a určuje sa odhadom,
* vzdialenosť riadkov na ploche papiera – daná veľkosťou písmen v jednotlivých riadkoch a na nelinkovanom papieri
– dolné dominanty nezasahujú do horných., normálna = úmerná,
– hustá = zasahujú,
– riedka = veľa priestoru, nepravidelná.
Smer riadkov na čistom papieri:
- rovnobežný, vzájomne // mierne stúpajúci alebo klesajúci,
- rôznobežný vejárovito zbiehajúci alebo rozbiehajúci sa,
- oblúkovitý - vypuklý smerom hore,
- krivolaký - vlnovkovitý.

JEDNOŤAŽNOSŤ písma – vyžaduje písanie jedným ťahom, bez prerušenia.
Platí pri písaní písmen malej abecedy okrem x,
dvojťažné sú x, K a písmená s mäkčeňom a dĺžňom,
trojťažné je F.

ÚPRAVA PÍSOMNÝCH PRÁC – správne rozvrhnutie plochy papiera a usporiadanie textu na ňom. Požiadavky na estetickú úpravu: *umiestnenie nadpisu nad textom, bez bodky *dátum vpravo hore v rohu *úprava textu – prvý riadok v dvojnásobnej vzdialenosti od kraja * priestorovanie textu – rovnako široké, nepísané okraje. Zvonka 2cm, zvnútra 0,7cm.




























KVANTITATÍVNE ZNAKY PÍSMA

Medzi základné požiadavky písma a písania patrí plynulé, primerane rýchle zaznamenávanie hovorenej reči do písomnej podoby, pri zachovávaní všetkých kvalitatívnych znakov.

RÝCHLOSŤ písania
– vyjadruje počet napísaných písmen za určitú časovú jednotku.
Faktory vplývajúce na rýchlosť písania:
* stupeň pisárskej zručnosti žiaka
* duševná a telesná vyspelosť
* vyvinutosť svalstva a svalová koordinácia
* osobné tempo
* fyziologické podmienky
* tlak ruky na pero.
V 1. ročníku za písmeno považujeme aj diakritické znamienko – 10 písmen/minúta. V 2.ročníku asi 20,
v 3. ročníku asi 32 písmen.

Postup pri meraní
* text žiaci poznajú naspamäť
* na lavici sú pripravené písacie potreby
* vysvetlí začiatok a ukončenie, signál
* učiteľ si určí, akú rýchlosť bude merať.

– normálna -nepovie prečo píšu,
- maximálna - píšte čo najrýchlejšie,
- minimálna – čo najkrajšie.

Výhody pomalého písania:
* dodržiavanie kvalitatívnych znakov
* pohybová presnosť
* správne umiestnenie diakritických znamienok
* rovnobežnosť tvarov
* precízna úprava.

Nevýhody pomalého písania
* trasľavé písmo, vznikajú lomené tvary, opravy
* trhanie písmen uprostred slov
* časté prestávky
* klesanie riadkov na nelinkovanom papieri
* nesprávne držanie pera. Priemerná rýchlosť písania
* spočítanie písmen
* vydelenie počtom minút
* aritmetický priemer triedy. Nadpriemer je 25% nad.







HISTÓRIA

- od začiatku významný predmet, má zvláštnu pozornosť na I. stupni, má svoj vlastný učebný program, spolu s matematikou tvorili základ pre ďalšie vzdelávanie
- zač.20.st. = pozornosť sa venovala krasopisu, písané písmo bolo prejavom výtvarného umenia.
Písanie sa vyznačovalo:
- ozdobnými prvkami a tieňovaním písmen, pre text platili prísne kompozičné pravidlá. 1933-34 - do škôl začali zavádzať nové jednotlivé tvary písmen,
- prichádza k normalizácii písma a uzákoneniu písma,
- odstránili sa nefunkčné ozdoby, tieňovanie a ustálil sa sklon písma,
- zaniká predmet krasopis,
- písalo sa oceľovými pierkami, kalamármi, začína sa písať ceruzami, potom tvrdým hrotom
Zmena – 1948 - dochádza na základe zjednotenia systému školského vzdelávania
- zmena organizácie
- zmena obsahu - škola rozdelená na 2 stupne, I. = národná - 5rokov, II = stredná – 4 roky.
Učebný plán - vymedzoval písaniu 1 hodinu v rámci mat.jaz. a lit.v 1-2 ročníku, v 3, 4, 5 –1 hodinu ako samostatný predmet.
1954 = 8ročná stredná škola
- zmena koncepcie vyučovania
- zmena počtu hodín, učebného predmetu písania
- súčasť materinského jazyka a literatúry
Pokrok = písanie a písmo
- forma jazykového vyjadrovania
- podporovala sa obsahovosť materinského jazyka vo vyučovaní písania
- predchádzalo sa vzniku formalizmu,
- predchádzalo sa nesprávnemu chápaniu funkcie písania, -1x sa merala rýchlosť písania
1954-60 - etapa ďalšieho vývoja
- zriadenie 9 ročnej školy,
- predmet písanie v 1-3.roč ako súčasť materinského jazyka
- v 1.ročníku sa spájal s čítaním,
- 4 – 5. ročník – samostatný predmet –1 hod/týž.,
- dôraz sa kládol na funkčnosť a estetickosť písma
1976 - vnášanie tvorivého prístupu k práci so žiakmi
1983 – písanie = súčasť materinského jazyka + literatúry, 1. ročník + spájanie s čítaním
- zameranie na nácvik písmen a číslic,
- 1. ročník = 2 hod/týž. - 2. a 3. ročník =1hod/týž.
Posledná novelizácia 1992/3, platí od 1993.
- začlenila písanie do predmetu materinský jazyk v 2. - 4.

ročníku
- zmenil sa školský systém
- zmena politickej a spoločenskej situácie.
Znaky:
* demokratizácia
* školský systém vnáša humanizmus do výučby,
* vytvorenie nového priestoru pre učiteľa,
* učebné osnovy zohľadňujú regionálne prvky,
* zjednodušenie učiva, vypustenie náročných tém
* zavedenie individuálneho prístupu
* podporovanie tvorivosti, samostatnosti, poznávacej aktivity, schopnosť učiť sa vlastnou cestou.

OBSAH A CIEĽ SJ A LITERATÚRY


CIELE
- pozorne počúvať materinský jazyk a používať ho spisovne,
- zdokonaľovať sa vo výslovnosti,
- rozširovanie si slovnej zásoby
- vedieť sa vyjadrovať v krátkych vetách,
- v praktických činnostiach má chápať názvy a vzťahy medzi prvkami reči a správne ich používať - veta, slovo, hláska, slabika, písmeno,
- zvládnuť čítanie písmen, ich spájanie do slabík, slov, viet,
- zvládnuť čítanie s porozumením,

SPOSOBY DOSIAHNUTIA CIEĽOV
- pri vete im dať príklad, nedefinovať,
- cvičiť analýzu vety na slová, slabiky, hlásky,
- syntéza z hlások na vety,
- čítanie celých slov, jednoduchých viet, krátke kontexty.
PÍSANIE V 1. ROČNÍKU
- naučiť žiakov písať písanou latinkou a upevniť si písmo,
- získať základy čitateľného, primerane rýchleho a úhľadného rukopisu,
- vypestovať návyk ústnej úpravy grafického prejavu. Tento cieľ vyplýva z :
FUNKCIE
spoločensko - komunikatívna
výchovno -vzdelávacia
estetická.


Podľa učebných osnov
























ETAPY VYTVÁRANIA ČITATEĽSKÝCH ZRUČNOSTÍ A OBSAH PRÁCE

Písanie. 1. prípravné-osvojovanie,4.týždne, 6,8, 2
2. vlastné písanie - do konca 1.ročníka,
3. upevňovanie, osvojovanie, zdokonaľovanie-2a3roč.
Čítanie: 1. prípravné = predšlabikárové - do konca septembra
2. šlabikárové = nácvikové,
3. pošlabikárové = vlastné čítanie, čítanka.
PRÍPRAVNÉ OBDOBIE
- príchod žiaka do školy,4týždne,do nového prostred. - potrebuje čas na adaptáciu
- psychická príprava na prácu = adustácia
- obdobie je zamerané na:
1.poznávanie triedy , učiteľa, spolužiakov
2.oboznámenie s prostred., okolím školy
3.osvoj.si školského režimu, prestávka, hodina,
4.základné , pravidlá školského poriadku,
5.osvojovanie hygienických a sociálnych pravidiel (sociálnych pravidiel- jedináčikovia, bitky)
ÚLOHA UČITEĽA
- poznať a diagnostikovať deti, individuálny prístup
- rozvíjať citovú sféru a vzťah k učeniu.
Z HĽADISKA PÍSANIA A ČÍTANIA
Č - obdobie na prípravu čítania, deti nemajú dostatočne rozvinuté zrakové a sluchové vnímanie, reč je nesúvislá, nerozoznávajú vetu, slová, hlásky.
Príprava na nácvik čítania sa začína:
- zmyslovým vnímaním ilustrácií, učia sa porozumieť obsahu ilustrácií, popisujú ju, postupne sa pridáva rozvoj sluchového centra a reči – napodobňujú zvuky zvierat, vecí, k vnímaniu ľudskej reči,
- trénuje sa práca so silou hlasu, hra na ozvenu, dychové cvičenia,
- analýza a syntéza
- Krátke jazykové prejavy na základe vnímania ľudskej reči (hra čo je na začiatku na konci.

Pracuje sa na základe analyticko-syntetickej metódy
- Dbať na postupnosť, primeranosť, názornosť.
P – výchova už z materskej školy
- analýza prvých čmáraníc,
- držanie písadla - úplná voľnosť svalov hornej končatiny, uvoľnenie = grafický a gymnastický cvik.
- úprava grafického prejavu,
- nácvik prvkov a tvarov písmen
NÁCVIKOVÉ OBDOBIE
- začiatok októbra
Sleduje sa: - rozvoj fonematického sluchu
- analýza a syntéza viet, slov, slabík,
- určovanie počtu hlások v slabikách, slove
- nácvik presného čítania a písania písmen v abecede
- nácvik správneho spájania hlások a písmen do slov, viet
- nácvik súvislého čítania a zvládnutie technik čítania
- nácvik správneho čítania a písania, intonácia, interpunkcia, veľké písmená, nadpis.
Čítanie - podstatou je rozumieť a pochopiť, čo je napísané, dešifrovať optické znaky písanej reči do hovorovej podoby a dať im konkrétny význam.
Písanie - je schopnosť dať hovorenému slovu optickú viditeľnú podobu, vyjadriť ju presne určenými znakmi - dať jej čitateľnú podobu.
FÁZY NADOBUDANIA ČITATEĽSKEJ SPOSOBILOSTI
1.Zraová orientácia
2.Analytiká fáza – žiak artikuluje jednotlivé hlásky alebo slabik , ale nedokáže .ich spojiť do celku
3.anal.-syntetic.fáza - dieťa pochopí, že slovo je nositeľ významu
4.Automatizácia čitateľských úkonov – dieťa číta s porozumením, čitateľský výkon je plynulý, ľahký.
ETAPY NÁCVIKU Č A P.
1.Vyvodeniesamohlasok.-zvuku, písmena, Nácvik Č a P. samohlások
2.Vyvodenie spoluhlások -zvukom, znakom,Nácvik čít a pís.spol.
3.Vyvodenie slabiky – // -
4.Vyvod.slova

OBDOBIE DOCVIČOVANIA
Čítanka - texty na precvičovanie čítania,
pracovné listy = zistenie pochopenia textu, rozvoj slovnej zásoby,
1.časť –ľudové rozprávky, básne, hádanky, riekanky, rečňovanky, ilustrácie - zámer na rozvoj estetickosti čítania, slovnej zásoby, mravného cítenia a konania
- náväznosť na predškolskú výchovu,
- rozširovanie vedomostí o slovesnom umení,
- výber prózy a poézie je zameraný na chápanie prváka, má aj umeleckú hodnotu.

- v 1.roč.sa utvára vzťah ku knihe, literatúre, poézii, próze, dramatickej tvorbe, úlohou učiteľa je tvoriť a podporovať tento vzťah.
Sleduje sa:
z jazykového vyučovania:
- rozvoj reči a slovnej zásoby,
- gramatická správnosť a spisovnosť vyjadrovania,
- kultúrny jazykový prejav rozlišovanie viet, slov, slabík, správne pomenovanie a používanie
- tvorenie viet a ich rozvíjanie
- uvedomenie i významu slov
- tvorenie krátkych hovor.prejavov (oznam,správa)
- precvičovanie prosby, blahoželania, ospravedlnenia
- zrozumiteľné a hlasné vyjadrovanie,
- správny prízvuk slov, predložkové spojenia, dlhé slabiky
Z pohľadu čitateľskej techniky:
- automatizácia analýzy a syntézy,
- plynulé čítanie
- nácvik tichého čítania
- nácvik hromadného, skupinového, štafetového, dramatizovaného, dialogizovaného čítania
- nácvik výrazného čítania











VYVODENIE HLASKY
Z pohľadu čítania-
1-motivácia,
2.rozhovor- vety, kde sa hláska vyskytuje
3.anal.vety na slova
4.učiteľ vyslovuje slová na začiatku s danou hláskou
5.deti tvoria slová s požadovanou hláskou
6.napísanie všetkých tvarov na tabuľu, pomenovanie, prečítanie
7.čítanie z nápovedných obrázkov
8.vzorové čítanie učiteľa zo šlabikára, deti ukazujú prstom
9.čítanie žiakov, vystriedať všetkých
10.v priebehu zaradiť didaktickú hru
11.žiak si všetky texty precvičí.5-10x
Z pohľadu písania
- motivácia
- slovo napíš, vyznač hlásky,
- vlastná tvorba - z plastelíny,
- precvičovanie vo vzduchu
- na tabuľu
- prstová rozcvička + písanie do zošitov - 2 písmená, kontrola
- pokračovanie v písaní, zadaj DÚ
POZOR na:
Správne sa usadím,
ceruzu uchopím,
písanku mierne nakloním,
budem držať správne hlavu
a dbať pri tom na úpravu

VYVODENIE SLABIKY
- vyvodzujeme opakovanou syntézou a analýzou ( m + a = ma, ma = m + a, približovanie a vzďaľovanie písmen, napr, na kockách)
Z pohľadu čítania:
*motivácia
*analýza na slová, slabiky. hlásky,
*ukazuj veci, analyzuj na slabiky
*čítanie zo šlabikára, učiteľ potom žiak.
Z pohľadu písania:
*motivácia
*analýza
*na tabuľu
*komentovanie tvarov, dĺžne, znamienka
*čítanie spolu = sebakontrola
*písanie bez stopy
*na tabuľu + oprava + docvičovanie
*prstové cvičenia
*písanka
NÁCVIK SLOV A VIET
-čítať bez slabikovania = celé slová,
-pri písaní upozorni na veľké začiatočné písmená, znamienko za vetou.




PROSTRIEDKY NA ZEFEKTÍVNENIE ČÍTANIA A PÍSANIA

Čítanie a písanie je najvýznamnejší a zároveň najzložitejší proces, ktorý si žiak musí osvojiť. Stupeň úspešnosti závisí od toho, či je práca pre žiaka zaujímavá a príťažlivá. Prvák ešte nie je schopný sústrediť a na činnosť dlhší čas. PRACOVNÉ LISTY – rozvíjajú aktivitu a usmerňujú samostatnú prácu podporujú tvorivú aktivitu žiakov, zvyšujú záujem o učenie. DOPLNKOVÉ A CVIČNÉ TEXTY – vhodné knižky vzbudia u žiakov záujem o čítanie, pestuje sa aj láska k detskej knihe. SKLADAČKA SLOV A OBRÁZKOV – skladacia abeceda vhodná pomôcka na vyvodzovanie písmen, slabík a slov. DRAMATIZÁCIA – čítaná, hraná a kreslená, prípadne pantomíma. Uplatňuje špecifické vlastnosti žiakov. ZBOROVÉ A PARALÉLNE ČÍTANIE - pri nácviku výrazného čítania a pri utváraní základných čitateľských schopností. Žiak si osvojuje tempo, silu, moduláciu hlasu, učí sa rešpektovať interpunkčné znamienka, robiť akcenty. DIDAKTICKÉ HRY A HÁDANKY – deti sa v hre združujú, učia sa podriaďovať i prikazovať. Rozoznávame hry tvorivé a hry s pravidlami. Didaktické hry predstavujú spojenie detskej hry a vyučovania. Hádanky majú mnohonásobné využitie. OBRÁZKOVÉ DOMINO A LOTO – umožňuje porovnávať a vyberať predmety podľa rovnakých, rozdielnych alebo podobných znakov, triediť a zoraďovať podľa druhu, určiť predmety podľa jednoduchého opisu
ŠKOLSKÝ FILM – doplnenie , znázornenie a objasnenie vykladaného učiva,
DIAFILM, DIAPOZITÍV, ROZHLAS a TELEVÍZIA. OBRÁZKY A ILUSTRÁCIE – voľný priestor pre detskú aktivitu a fantáziu. FLANELOVÁ A MAGNETICKÁ TABUĽA – vyhľadávanie, dopĺňanie, skladanie. BÁBKOVÉ DIVADLO



























METÓDY ČÍTANIA A PÍSANIA

Vo vývoji sa stretávame s dvoma základnými skupinami. Základom týchto metód je to, či vychádzali zo syntézy hlások alebo z ich analýzy.
Autori si pri delení berú za kritérium písmo a jeho tvorbu, metodiky alebo šlabikáre.

1.METÓDY SYNTETICKÉ
Najstaršia známa metóda je metóda slabikovacia, podstatou je meno písmena.

Žiak nečítal a nespojoval len hlásky, ale vyslovoval vždy meno písmena. (knika=ká,en,i, há, a. )
Táto metóda sa používala až do polovice 19.st. Podoby hláskovacej metódy:
- fonomimická,
- skriptolegická (čítanie písaním)
Fázy. * rozbor slova na lásky podľa sluchu -
* zameraná na združovanie hlások a písmen
* spájanie hlások do slabík
* orientovanie na obsah.

2.ANALYTICKÉ
- učiteľ so žiakom analyzoval slová na základe rozhovoru,
- začínalo sa jednoduchými slovami, ja, ty,
- po sluchovej analýze žiak porovnával jednotlivé písmená, ktoré učiteľ vyznačil každé inou farbou,
- u nás sa neujala
- patrí sem aj globálna metóda (1951-zakázaná)
- žiak čítal celé vety a slová,
- žiak textu rozumie, vie ho reprodukovať, vie ho prejaviť ilustračne, dramatizačne,
- čítanie a písanie bolo oddelené. Fázy:
* štádium reakcie – poznávanie nových slov podľa celkovej konfigurácie charakteristických znakov, dĺžky, dominant a diakritických znamienok. * štádium porovnávania slov a viet
* analýza a syntéza slov na písmená a hlásky – keď žiak poznal asi 400 slov.

HLÁSKOVÁ ANALYTICKO – SYNTETICKÁ METÓDA
– vychádza z hovorovej reči, od prvých vyučovacích hodín sa žiaci učia analyzovať slová na slabiky a hlásky,
- pridáva sa poznávanie ich grafickej podoby,
- na písmeno sa pozerajú ako na celok,
- preto pri nácviku písmen učiteľ pomenuje jednotlivé tvary, rozloží ho na prvky, žiak sa naučí písať,
- vo VVP sa preberá veľký a malý tvar súčasne + písaný a tlačený súčasne,
- ak má žiak napísať slovo, najskôr prečítať, potom analyzovať na písmená, napísať a nakoniec spájať

DOPLNKOVÉ METÓDY
1.Carstairsova metóda
– základom je náležitý výcvik svalov zúčastnených pri písaní a výcvik očí. Má aj požiadavky, ako neobmedzovať žiaka zložitou liniatúrou, správne sedenie a držanie pera. Používa sa hlavne v predšlabikárovom období, pričom venujeme pozornosť aj hygienickým návykom, a to nie len v prvom, ale vo všetkých ročníkoch.
2.Kopírovacia
– žiaci majú tvary pripravené na predlohe. Predlohu rôzne kopírujú, najprv prechádzajú suchým perom po vzore, kopírujú ho cez priesvitný papier alebo fóliu a až potom začnú písať samostatne. Inokedy zas učiteľ napíše tvary písmen do písanky a žiaci ich prepisujú atramentom. Písaním po predlohe si ruka navykne na tvary písmen, správny pomer jednotlivých častí, na správny sklon i rozostupy v slove medzi jednotlivými písmenami. odporúča sa len pri žiakoch s ťažkosťami písania
3.Taktovacia a diktovacia metóda
– je súčasťou analyticko syntetickej metódy.

Je to vlastne určovanie tempa počítaním – taktovaním. Taktovaním sa má dosiahnuť jednotné hromadné písanie toho istého cviku, písmena, či slova. A to s cieľom , aby sa pomalý žiaci učili písať rýchlejšie a rýchli si navykli na dôslednosť. Všetci žiaci boli nútení urobiť v tom istom čase rovnakú prácu. Nie je vhodná, lebo tu nie je individuálny prístup a obmedzuje voľnosť písania detí. 4. Kuhlmannova
- tvary písanej latinky vyvodzuje z tlačeného typografického písma. Učiteľ napíše na tabuľu slovo jednoduchým paličkovým písmom, žiaci naznačia bodkovaním tvar písanej latinky , žiaci vyznačia výrazne spojenie písmen.
5. Synkritická
- súvisí s Kuhlmannovou, je to vlastne porovnávacia metóda. Je však i prostriedkom na vytváranie logických modelov učiva, podľa ktorých možno na základe analógie pristupovať k poznávaniu vecí podobných.
Učiteľ napíše na tabuľu tvar tlačeného písmena zo šlabikára a naň farebnou kriedou písaný tvar. Žiaci si v pamäti spoja tvary tlačených a písaných písmen a porovnávajú, v čom sa zhodujú, podobajú. Písanie je tu organicky spojené s čítaním.Tento spôsob neskoršie uľahčuje prepisovanie tlačeného textu písaným písmom.
6. Ilustračná
- učiteľ robí na tabuľu jednoduché náčrtky, musí preto ovládať techniku práce s kriedou. Znázorňovanie sa robí i na papier, aby učiteľ silnejšie pôsobil na žiaka a vzor slúži aj ako trvalejšia pomôcka na osvojenie nového písmena. Napríklad do tvaru lista sa vpíše písmenko s - malé písané.
7. Modelovanie ako parciálna metóda
- po vyvodení písmena ho žiaci modelujú, aby si osvojili jeho hmatateľný tvar. 8. Metóda Marie Montessoriovej
- na základe kresliarskych zvykov učí deti ešte pred vstupom do školy poznávať tvar a pohyb písmen. Na to používa tvary vystrihnuté zo skleného papiera, prilepené o lepenku. Deti prechádzajú prstami po obrysoch tvarov a tak si ich osvojujú. Po precvičení zrakových, hmatových a svalových pocitov sa dieťa učí vyslovovať jednotlivé písmená a píše z nich slová a vety.















ŠKOLSKÁ SPOSOBILOSŤ

Pripravenosti detí na vstup do školy sa venuje veľká pozornosť zo strany pedagogicko – psychologických pracovísk.

Početné výskumy dokazujú, že vplyvom rozvoja informačných a telekomunikačných prostriedkov vzrástla aj úroveň vedomostí detí predškolského veku.

Pripravenosťou rozumieme:
-schopnosť dieťaťa prevziať a úspešne plniť požiadavky kladené na jeho osobnosť v začiatočných fázach školského vyučovania,
Požiadavky sa vzťahujú na
- telesnú,
- intelektuálnu,
- sociálnu,
- morálnu
- pracovno – motivačnú stránku osobnosti dieťaťa.,
-závisí od jeho vnútorných podmienok vývoja, zvlášť primeraného výchovného pôsobenia rodiny a materskej školy.
Podstatným predpokladom je
- určitá úroveň poznatkov a rozumových schopností,
- citov,
- sociálnej vyspelosti,
- adaptability,
- disciplinovanosti,
- učebných zručností a návykov
- vlastná snaha učiť sa.

Telesná stránka – posudzovaná pediatrom, zameriava sa na aktuálny i predchádzajúci stav detského organizmu. Dieťa má primeranú hmotnosť, 20-22 kg, výšku okolo 120 cm, Pokračuje osifikácia kostry, zlepšuje sa motorika celková telesná vyspelosť. Dieťa je v štádiu výmeny detského chrupu za chrup trvalý.

Intelektuálna stránka – schopnosť vedieť sa sústrediť, primeraná slovná zásoba ,výslovnosť, reprodukčné schopnosti chápanie pojmov. Vie obstojne nakresliť ľudskú postavu, obkresliť geometrické tvary, napodobní umiestnenie množiny bodiek, písané písmená, vyrieši jednoduchý test pozornosti. Vie sa orientovať v sociálnom prostredí, vie povedať svoje meno, adresu, rozlišuje základné farby, orientuje sa v prvej desiatke.

Sociálna a morálna stránka – musí zotrvať istý čas bez matky a blízkeho prostredia a zaradiť sa medzi vrstovníkov.

Pracovno motivačná stránka – očakáva sa, že pochopí zmysel učenia sa v škole a bude vedieť na seba prevziať pracovné úlohy a vydrží plniť ich











DIEŤA NA ZAČIATKU ŠKOLSKEJ DOCHÁDZKY

Telesný vývin
-dieťa stráca tvary tela typické pre predškolský vek, predlžujú sa končatiny, zmenšuje sa vrstva podkožného tuku, vytvára sa pevnejší svalový reliéf, menia sa proporcie hrudného a brušného úseku, mení sa výraz tváre.

Psychický vývin
VNÍMANIE
- základom pokroku je vývin percepcie, je charakteristická výberovosť vnímania, kvalita vnímania je ovplyvnená stavom zmyslových orgánov, skúsenosťami dieťaťa, záujmami ale i aktuálnym citovým vzťahom. Z hľadiska osvojenia si čítania a písania významné miesto patrí sluchovému a zrakovému vnímaniu. Nedokonalosť svalstva sa prejavuje v pohybovej nepresnosti, je ešte charakteristický nesúlad medzi chceným pohybom a percepciou. POZORNOSŤ
Pozornosť sústredená trvá len krátky čas, stále sa musí usmerňovať, rozvíja sa cieľavedomá, zámerná pozornosť. Prvák ani pri intenzívnom sústredení nedokáže postrehnúť viacej prvkov pozorovaného písmena, mnohé znaky uniknú jeho pozornosti.
PAMAŤ
Školské vyučovanie prispieva k rozvoju pamäti, vekom sa zväčšuje jej rozsah. Najskôr prevláda mechanická, ale podnecuje sa i slovno logická. V procese výcviku čítania a písania sa uplatňuje pamäť zraková, sluchová a motorická. MYSLENIE
Myšlienková činnosť je názorná, konkrétna, opiera sa o to, čo dieťa môže zmyslovo postihnúť. Vplyvom vyučovania dokáže žiak myslieť v logických pojmoch, vytvára sa slovno logické a abstraktné myslenie. Súbežne s rozvojom myslenia sa vyvíja aj
REČ – rozsah slovnej zásoby na začiatku školskej dochádzky – asi 3500 slov.

Stretávame sa ale aj s nedostatkom sluchovej diskriminácie hlások, , v rozsahu slovnej zásoby, v chápaní vetných celkov, môže byť narušená artikulácia hlások.

Sociálny vývin a vývin citov
- vstupom do školy sa mení postavenie dieťaťa v spoločnosti.
- Autorita učiteľa býva u prváka väčšia ako autorita rodičov. - Detská citlivosť je spočiatku plytká a povrchná, deti sú často citlivé. - Pokračuje rozvoj mravného cítenia, rozlišuje medzi dobrým a zlým
- Záujmy – nemá ešte špecificky vytvorené, formujú sa ďalším vývojom a podnetmi z prostredia. - Mení a pomer medzi hrou a učením. Treba sa venovať aj hrám, ktoré ovplyvňujú racionálnu sféru žiaka, jeho mravný vývin, emocionálne a estetické cítenie a telesný vývoj.














LATERALITA

PÍSANIE ĽAVÁKOV
- ľaváctvo je vrodená dispozícia, prirodzený prejav laterality,
- znamená nadradenosť párových orgánov a funkcia jednej strany tela,
- aj praváctvo, aj ľaváctvo je prirodzený prejav,
- viac dievčeniec je ľaváčok,
- nervové dráhy prebiehajú cez ľavý smer, sú prekrížené,
- činnosť ruky, ktorú jedinec zväčša používa je odrazom zdatnejšej mozgovej pologule,
- existuje aj predĺžená lateralita, niečo robí pravou, niečo ľavou ,
- je aj nevyvinutá lateralita.

SKÚŠKA LATERALITY
Pri spínaní rúk je pravý palec hore,
Pri založení rúk je ľavá ruka založená pod pazuchou. Rozdávanie kariet ľavou rukou. Hrozenie alebo ukazovanie prstom ľavej ruky. Chytanie hrnčeka s uchom ľavou rukou. Hádzanie a zbieranie lopty ľavou rukou. Tlieskanie ľavou rukou na pravú. Navliekanie do ihly – ktorá ruka vedie. Zapínanie gombíka. Navíjanie bavlnky na cievku.
Siahanie po predmete. Používanie kladiva alebo iného predmetu. Veľkosť palca a dlane – u ľaváka sú o niečo väčšie. Skúška dynamometrom. Ostruhávanie ceruzy alebo rozrezávanie knihy. Krúženie oboma rukami tým istým smerom doľava., pravá ruka sa po chvíli otáča doprava, je nemotorná, ľahko sa unavuje

POŽIADAVKY
- má sedieť po ľavej strane suseda,
- ak sú dvaja, odporúča sa posadiť ich za sebou,
- odkladanie písacích pomôcok na ľavú stranu,
- držanie pera je podobné ako u pravákov, výška 3-4 cm nad perom, uhol 45°, koniec pera smeruje k ľavému ramenu.
Z hľadiska stupňa prejavovania a laterality sa vyskytujú tri typy žiakov:
1.Typ nevyhranenej laterality – žiadna z mozgových hemisfér nemá dominantné postavenie, preto sa neuprednostňuje žiadna ruka, vplyvom prostredia začína žiak sám uprednostňovať pravú ruku. 2.Vyhranený pravák s vrodenou prevahou ľavej mozgovej hemisféry. Tento typ neprichádza do konfliktu s pravorukým prostredím. 3.Vyhranený ľavák s vrodenou prevahou pravej mozgovej hemisféry.

Tento typ sústavne prichádza do konfliktu s pravorukými, ktorí ľavorukého často nabádajú používať pravú ruku.









PORUCHY ČÍTANIA

PRÍČINY
* vnútorne podmienené:
poškodenie mozgu počas vnútromaternicového vývoja, vplyvy genetické, alebo kombinácia oboch
* vonkajšie príčiny – sociálne vzťahy rodine, v škole.. Chyby v čítaní a poruchy čítania spôsobujú to,
- že žiak nečíta správne,
- chýbajú alebo sú narušené všetky kvalitatívne znaky. - Žiak prečítanému nerozumie a text nechápe. Čítanie sa stáva pre žiaka postrachom.
DYSLEXIA
Vývinová porucha čítania = neschopnosť naučiť sa normálnym spôsobom čítať. Príčiny:
a/Skupina encefalopatická – príčinou je poškodenie mozgu. b/Skupina hereditálna – príčiny v dedičných faktoroch, následok nerovnomerného dozrievania mozgu. c/ - prepojenie prvých dvoch
d/Skupina na podklade neurotickom – úzkosť
e/Všetci, u ktorých sú príčiny nezistené.
PRÍZNAKY
* zamieňanie písmen a slov, útvary obrazovo podobné (m-n, t-f, s-e, f-d, č-š, s-z, b-p, v-f, g-k, ) – nedostatok schopností správne diferencovať zrakom aj sluchom. * smerová alebo zraková zámena – písmen a slov (d-b), slabík a slov (sen - nes) – znížená smerová orientácia, prejavuje sa aj v matematike pri čítaní čísel. * vynechanie časti slov, písmen, zamieňanie hlások alebo slabík, vynechanie predložky, prehltnutie koncovky, chybné čítanie viacslabičných slov. – súvisia s poruchami analyticko – syntetickej a diferenciačnej schopnosti spoznávať, rozkladať a skladať symboly písma. ODSTRAŇOVANIE
- dať pocit úspechu zo svojej práce, prekvapenie tam, kde pociťoval sklamanie a neúspech,
- nenútiť do čítania, prečítať mu zadanie,
- pracujeme s výraznými písmenami abecedy,
- čistá artikulácia aj opticky podložená, čítať od najľahších slov pomocou okienka, aby sme zabránili globálnemu čítaniu,
- skladanie slov z vystrihnutých písmen
METÓDY:
Prípravné – rozvoj zrakových, sluchových a pohybových funkcií. Metódy na zavádzanie do nápravy viac zmyslov. Asociačné metódy – spojenie hlásky s pohybom, farbou, tvarom. Logopedické –založené na predpoklade, že sa porucha viaže aj na poruchu reči. Metóda cvičenia očných pohybov – radenie prvkov, dokresľovanie, podčiarkovanie.. Metódy spomaleného postupu –
Metódy spolučítania – hlasné čítanie textu s učiteľom
CHYBY V ČÍTANÍ
- nesprávne, nežiadúce odchýlky od textovej predlohy, najčastejšie zasahuje hlásku , slabiku alebo celé slovo. 1.Chyby podľa kvantity zmien vo forme slova, zámena, vynechanie písmena alebo slova, pridanie, prehodenie písmen, nezloženie slova. 2.Chyby v spôsobe čítania – slabikovanie, pauza medzi slovami, opakovanie slova alebo skupiny slov, intonácia.

ODSTRAŇOVANIE
· vyvodiť písmeno v predstihu,
· nacvičovať presné rozlíšenie písmen, ktoré si žiaci nepamätajú alebo si ich zamieňajú,
· neustála motivácia učiva,
· nácvik splývavého hláskovania namiesto oddeleného hláskovania prvých slabík,
· trpezlivé pretlmočenie slabiky alebo časti slova,
· automatizované čítanie slabík,
· používanie textov s častou frekvenciou problémových slov. · vhodné didaktické hry.












































HODNOTENIE PÍSMA

Zasahuje žiaka vo veľmi citlivej oblasti jeho utvárajúceho sa sebavedomia. Z toho dôvodu sa hodnotenie uskutočňuje predovšetkým preto, aby stimulovalo k práci a k jej zlepšeniu. Hlavne v prípravnom období treba stimulovať pochvalou. Vtedy žiak cíti radosť z práce, z úspechu v učení a prebudí sa v ňom zdravé sebavedomie a to je jedna z hlavných požiadaviek školy. Najdôležitejšou funkciou je výchovno vzdelávacia, kde učiteľ odhaľuje žiakove klady a prednosti, ale poukazuje aj na jeho chyby a nedostatky. Proces hodnotenia a jeho kvalita závisí od toho, ako učiteľ ovláda metodiku hodnotenia, ale aj ako pozná objekt hodnotenia a vie preniknúť do podstaty žiakovej osobnosti. METÓDY HODNOTENIA
1.Intuitívna – hodnotí písmo v jeho celistvosti podľa vlastného dojmu, riadi sa postrehom. 2.Grafologická metóda používa moderné technické prístroje, analyzuje, triedi písmo podľa určitých znakov a poznatky sa aplikujú na psychický stav žiaka. 3.Patografická metóda – usiluje sa zistiť fyzické a psychické poruchy žiaka. 4.Porovnávacia – so vzorom na stupnici, určuje celkovú kvalitu písma, aj čitateľnosť a úhľadnosť. 5.Kombinácia hodnotiacich metód. TESTOVÉ METÓDY:
1Globálna stupnica – hodnotí písmo v jeho celistvosti. 2.Funkcionálna stupnica – podľa čitateľnosti písma. 3.Analytické testy – rovnomernosť sklonu písma, veľkosť, kvalita ťahov, deformácia písmen a priestorovanie (čitateľnosť), priestorovanie (estetickosť s čitateľnosťou). 4.Kombinovaná stupnica analýza so vzorom na vedecej stupnici. 5.Cvičné texty – zisťovanie pokroku v písaní, hodnotí sa kvalita, rýchlosť.
KLASIFIKÁCIA PÍSMA
– sa posudzuje podľa zásad, ktoré si mali žiaci osvojiť:
– písanie jedným ťahom,
– písanie diakritických znamienok,
– dodržiavanie technických zásad.