1. Propedeutika didaktiky slohu, vývin názorov na vyučovanie slohu, vzťah didaktiky slohu k iným vedným disciplínám

Podľa učebných osnov sa vyučovanie slohu pokladá za druhú zložku vyučovania SJ. Už pri globálnom určení obsahovej náplne obidvoch zložiek sa zdôrazňuje ich vzájomná spätosť:
1. časť : žiaci poznávajú prostriedky hovoreného i písaného spisovného jazyka (jazyková zložka)
2. časť : učia sa využívať tieto prostriedky vo vlastných hovorených i písaných jazykových prejavoch (slohový výcvik)
Konečným cieľom vyučovania SJ vôbec je naučiť žiakov recipovať (prijímať) a produkovať (tvoriť text).
Jadrom slohového výcviku v osobitných hodinách slohu je tvorenie súvislých ústnych aj jazykových prejavov, pri tom sa uplatňuje rozprávací, jednoduchý oznamovací a opisný postup. Náročnosť na vecnú , jazykovú a slohovú stránku jazykových prejavov sa postupne zvyšuje. Medzipredmetové vzťahy, do ktorých sa zapája slohová výchova zasahujú najmä prvouku, vlastivedu a prírodovedu. Teda úloha vychovávať žiakov k náležitému vyjadrovaniu pripadá vlastne každému učebnému predmetu, lebo vyučovať niektorý predmet znamená učiť žiakov primeraným postojom a diferencovanému výrazu, ktorých sa žiaci príslušného predmetu zmocňujú.
Vývin názorov na vyučovanie slohu
Komenský – metodik jazykového vyučovania
- výcvik ústnych prejavov
- žiadal, aby sa sloh precvičoval na tej učebnej látke, ktorá sa preberá na iných predmetoch
- stanovil pomer medzi obsahom a jazykovou stránkou prejavu, keď žiada, aby sa oboje cvičilo súčasne
Metodický postup, ktorý žiada Komenský
- začínať reprodukciami, aby si deti osvojili istý prehľad, ale najväčší dôraz kladie na tvorivý sloh.
Na rozvoj ústneho vyjadrovania vplývajú ústne cvičenia a dobré čítanie.
Felbiger - r.