To znamená dôkladne rozobrať východiskový text, zistiť v ňom obsahové prvky, ktoré môžu žiakom robiť ťažkosti a premyslieť si, akým metodickým postupom ich žiakom sprístupní.
Pri dôkladnej úvahe o začlenení pripravovanej hodiny do súboru a systému predchádzajúcich hodín slohovej výchovy nasleduje písomná príprava.
Písomná príprava má mať taký rozsah, aby učiteľovi skutočne pomáhala pri vyučovacom procese. Nebolo by účelné požadovať nejakú schému prípravy. Niektorú časť treba vypracovať podrobnejšie, inú stručne, ba aj heslovito.
Výchovno–vzdelávací cieľ hodiny treba vždy nakoniec spresniť, skonkretizovať a prispôsobiť mu najmä motiváciu hlavnej činnosti žiakov na hodine.


12. Hodina slohu

Základom učiteľovej prípravy na hodinu slohu je štúdium učebných osnov, štandard, metodických príručiek a učebníc.
Časovo – tematické plány si učiteľ zostavuje na základe osnov a učebníc (33ročne/1 hodina týždenne) pre seba, počas roka ho môže prispôsobiť podľa potreby.
Hodina slohu má nadväzovať na hodiny jazyka, čítania, prvouky, vlastivedy a prírodovedy. Učiteľ už pri ich realizácii musí pamätať na to, ako poznatky z týchto hodín zužitkuje v slohovej výchove. Najčastejšie ich využíva ako invenčnú prípravu už niekoľko dní pred samotnou hodinou slohu.
Bežná hodina slohu máva zvyčajne takúto stavbu:
I. Začiatok hodiny – úvod
1. Motivácia, v ktorej sa objasní napríklad praktický význam slohovej výchovy pre život.
2. Psychologickou prípravou sa žiaci uvedú do prirodzenej životnej situácie, dozvedia sa tému a zaujmú k nej postoj.
3. Rozhovorom o téme sa zistí, ako žiaci na ňu reagujú. Podľa reakcie žiakov treba tému zužovať a konkretizovať.
Záujem o tému treba hneď využiť a prejsť k druhej časti.
II. Invencia k vlastne téme
Býva rozdielna podľa učebnej látky. Iná je pri reprodukcii ako pri produkčnom rozprávaní, iná pri opise atď.
Do tejto časti zaraďujeme aj rozmanité invenčné cvičenia, ktorými rozširujeme a aktivizujeme slovnú zásobu žiakov. Invenciou môže byť aj prečítanie dobrej žiackej práce na danú tému alebo prečítanie úryvku z umeleckej alebo inej literatúry.
III. Osnova
- pozri otázku č. 4
IV. Štylizácia a kompozícia
Ak sa téma spracúva písomne, treba ešte pred jej písomné spracovanie zaradiť pravopisnú prípravu.
V. Písomné vypracovanie témy
- možno pre nedostatok času aj diferencovať, každý urobí niečo, zvyčajne = koncept
VI. Záver hodiny
Prečítanie vypracovaných častí témy. Hodnotenie práce.
Na ďalších hodinách:
VII. Čítanie, posudzovanie a zlepšovanie konceptov – kolektívne alebo individuálne.
VIII. Napísanie čistopisu.
IX. Oprava a klasifikácia písomných slohových prác.


13. Diagnostika a hodnotenie slohu

Kontrola vedomostí a zručností sa nesie chápať ako vyvrcholenie vyučovacieho procesu. Sústavné preverovanie musí prenikať všetky fázy výchovno-vyučovacej činnosti.