Zisťujú sa síce nedostatky vo vedomostiach a zručnostiach žiakov, ale hľadajú sa aj ich pravdepodobné príčiny, aby sa nedostatky mohli odstrániť. V slohovej zložke sa uplatňujú tieto metódy kontroly:
1. Diagnostický rozhovor
- ústne skúšanie, ktoré umožňuje bezprostredný kontakt učiteľa so žiakom
- metóda rozhovoru je pre 1. stupeň najvhodnejšia
- môže to byť katechetický rozhovor – na stručnú otázku učiteľa odpovedá žiak stručne
- heuristický rozhovor – na základe otázok rieši žiak problém
V jazykových prejavoch učiteľ sleduje gramatickú a ortoepickú normu, lexikálnu stránku, slovosled.
Ako má žiak odpovedať?
Na súvislé odpovede treba žiakovi ponechať dosť času. V staršej tradícii vyučovania slohu sa od žiaka striktne žiadalo, aby odpovedal vždy „celou vetou“. Ide tu o požiadavku neodpovedať eliptickou vetou, ale eliptické vety nie sú v jazyku niečím nesprávnym, nezvyčajným. Ide len o to, aby sa elipsa vhodne použila, aby z úplnej vety nebolo vypustené niečo, čo by narušilo pochopenie zmyslu vety. Keď učiteľ vyžaduje vždy len odpovede úplnou vetou, žiak má dojem, že v odpovedi musí okrem výrazu ktorým odpovedá , použiť všetky slová z učiteľovej otázky. Učiteľ ľahko rozpozná, kedy je odpoveď eliptickou vetou nedostatočná. Vtedy treba trvať na odpovedi celou vetou.
2. Kontrola žiackych písomných prejavov
- ide o rozličné písomné štylistické cvičenia, súvislé slohové práce a pod.
3. Didaktické testy
- testy sa neklasifikujú, ale poslúžia učiteľovi pri celkovom hodnotení žiaka
- v slohovej výchove sa testy nedajú využiť natoľko ako v jazykovej zložke.

Hodnotenie
Hodnotenie žiackych jazykových prejavov má v 2. a 3. ročníku prevažne motivačnú funkciu. Preto treba vyzdvihnúť kladné stránky slohového prejavu, aby učiteľ získal záujem žiakov o slohový výcvik.
V 4. ročníku v hodnotení slohových prác pribúdajú informatívne prvky – žiak má už vedieť, ktoré chyby urobil, v čom sa musí zlepšiť, ako má postupovať. Tu sú prvky motivačné a informačné akoby v rovnováhe.
Pri určovaní dosiahnutej úrovne vedomostí a zručností uplatňujú sa už aj prvky diagnostické. Ich funkcia a dôležitosť bude mať stúpajúcu tendenciu na 2. stupni. ZŠ. Postupne sa zvyšuje náročnosť na vecnú, jazykovú a slohovú stránku vyjadrovania. Ale jedno musí mať učiteľ na pamäti: Hodnotiť môže len to, čo dôkladne prebral a dostatočne so žiakmi upevnil!
Pojmy hodnotenie a klasifikácia (známkovanie) nie sú totožné.