Prácu žiaka hodnotíme pri každej vhodnej príležitosti, najčastejšie slovami, ale tak, aby aj nepriaznivé hodnotenie žiaka povzbudilo a nabádalo k ďalšej práci.

Klasifikácia
Klasifikáciou rozumieme vyjadrenie výsledkov žiakovej práce v stupňoch, ktoré určuje klasifikačný poriadok. Klasifikácia nemá byť hamovkou aktivity žiakov. Nemožno klásť jednostranný dôraz na jazykové vedomosti a pravopisnú úroveň, ale treba vo zväčšenej miere prizerať na vyjadrovacie zručnosti žiakov, na ich celkovú jazykovú kultúru a na záujem o jazykové vyučovanie vôbec.
V minulosti sa slohové práce klasifikovali troma stupňami: za sloh, pravopis a úpravu. V súčasnosti sa má klasifikovať len jednou známkou.
Pokiaľ ide o slohovú stránku prejavu, treba hodnotiť u žiakov najvšeobecnejšie vlastnosti reči – súvislosť, ucelenosť, jasnosť, stručnosť a presnosť.
Oprava ústnych a jazykových písomných prejavov
Medzi opravou písomného a ústneho prejavu je veľký rozdiel. Ústny prejav je ovplyvnený rôznymi psychologickými a jazykovými predpokladmi ako písomný prejav. Kým pri oprave písomných prác môže učiteľ prácu viackrát prečítať, dlhšie porozmýšľať o spôsobe opravy, zatiaľ pri oprave hovoreného prejavu treba okamžite reagovať a rozhodnúť sa, či vôbec je vhodné a možné prejav prerušiť a chyby opraviť.

Oprava ústnych prejavov
Väčšina chýb, ktoré sa týkajú nejasnej alebo nesprávnej výslovnosti a ostatných zvukových vlastností reči, opravujeme vo všetkých zložkách Sj, ba vo všetkých učebných predmetoch už od najnižších ročníkov.
Na hodine slohu sa okrem slohových vlastností prejavu sústreďuje pozornosť najmä na zvukovú stránku vety (suprasegmentálne prvky) a na plynulosť prejavu. Málo frekventované chyby – napríklad nefunkčné opakovanie výrazu a iné – opravujeme až po skončení prejavu, ale chybu , o ktorej predpokladáme, že sa bude v prejave viackrát opakovať, a tým aj fixovať, musíme opraviť aj za cenu prerušenia súvislého prejavu.
Opravujeme kolektívne, v spolupráci so všetkými žiakmi. Skupiny žiakov si chyby poznačia. Pri kolektívnom posudzovaní prejavu sa navzájom kritizujú, opravujú, do kontroly a hodnotenia prejavu sa aktívne zapájajú.
Veľmi dobré výsledky prináša aj práca s magnetofónom. Použijeme ho ako „akustické zrkadlo“, aby sme na konkrétnych nedostatkoch presvedčili aj tých, ktorí neochotne prijímajú akúkoľvek kritiku.
Pri oprave slohového prejavu treba mať vždy na zreteli štylistické možnosti, vyspelosť jednotlivých žiakov. Pri nadanejších žiakoch máme vyššie nároky.