Diferencovaným prístupom zabránime, aby u lepších žiakov predčasne vznikol pocit uspokojenia s vlastnou prácou.

Oprava písomných prejavov
Je náročná práca, pri nej nemá učiteľ pred sebou iba písomnú prácu, ale aj celú osobnosť žiaka, jeho záujmy, sklony, najmä jeho reč.
Ak má byť hodnotenie žiackych prác objektívne, treba si vpred prečítať niekoľko prác dobrých štylistov, potom slabších, a až potom práce opravovať.
Na hodnotenie a klasifikáciu slohových prác sa nedá určiť nejaká všeobecne platná stupnica. Vždy však treba pamätať na učebnú látku, ktorá sa prebrala a precvičila, a jej zvládnutie dôsledne vyžadovať. Zjednotiť možno aspoň značky
- podčiarknutie výrazu, či úseku textu vlnovkou vyžaduje zmeniť výraz alebo štylizáciu výrazu
- zvislá vlnovka cez riadok za výrazom znamená obsahovú chybu v predchádzajúcom výraz
- úsek chybný z obsahového hľadiska sa označí zvislou vlnovkou cez riadok na začiatku i na konci výrazu
- jav, na ktorý sme sa pri nácviku sústredili a v ktorom žiaci napriek tomu robia chybu môžeme označiť oválom
- obsahovú nejasnosť možno označiť otázkami: Kde? Kto?

Najviac času a pozornosti pri oprave slohových prác treba venovať štylistickým chybám. Sú to:
1. Zbytočné a nepotrebné slová, ktoré prenikajú do ústneho aj písomného prejavu
- ukazovacie a odkazovacie výrazy – ten, to, tak, taký
- osobné zámená – ja, my
- opakované spojky – a, keď
- príslovky – potom
2. Nevhodné opakovanie výrazov
- mechanické opakovanie toho istého slova tým, že žiaci nepoznaj synonymá
3. Obšírne, rozvláčne vyjadrovanie
4. Chyby v slovoslede
- v kompozícii si všímame členenie obsahu na jednotlivé časti, hodnotíme aj to ako sa žiak pridržiava témy, ako ju vyčerpáva.
Osobitnou číselnou známkou hodnotiť
a) sloh
b) gramatickú a pravopisnú stránku
c) úpravu
Súhrnnú známku napísať slovom
– výsledná známka nesmie byť aritmetickým priemerom.

Postup na hodine opravy slohovej úlohy
1. Celkové hodnotenie všetkých prác – počet výborných, dobrých prác.
2. Prečítanie niektorých najlepších prác – pri tom vyberieme práce, na ktorých sa dobre dajú ukázať kladné stránky prejavu, najslabšie práce sa nečítajú.
3. Rozbor najčastejších chýb – tak, aby sa čo najviac času venovalo štylistickým chybám; výrazy s typickými štylistickými chybami sa píšu na tabuľu a v spolupráci so všetkými žiakmi sa opravujú, hľadá sa výstižnejší výraz, preštylizuje sa vetná stavba a podobne.; z tabule si opravu žiaci odpisujú do písaniek.
4. Opravu svojej vlastnej práce robí žiak podľa možnosti samostatne. Opravuje sa buď na okraji písanky, alebo zrkadlovým spôsobom na vynechanej pravej strane, alebo za úlohou.
5. Kontrola a evidencia opravy.

Pri každej slohovej úlohe by mal učiteľ rozmýšľať o tom, čo spôsobovalo žiakovi v danej úlohe najviac ťažkostí a do osobitných poznámok si zapisovať opakujúce sa chyby u jednotlivcov.