z celej jazykovedy, využívajú všetky jazykové roviny a ich prepojenia
Rozdiel: štylistika sa zaoberá všetkými štýlmi
didaktika slohu sa zužuje na dorozumievacie štýly.
- vo vzťahu k téme:
štylistika – téma nie je najdôležitejšia, orientuje sa na analýzu textov
školská štylistika – téma je základ
didaktika slohu – základ je stavba slohového prejavu.
- štylisti hovoria – proces prebieha v celku
did. slohu – jednotlivé fázy, tvorby textu
Spolupráca didaktiky slohu s inými vednými disciplínami:
Psycholingvistika, sociolingvistika, vývinová psychológia.




2. Problematika, obsah, ciele a zložky na 1. stupni ZŠ

Integrujúca úloha slohovej zložky
Na hodinách slohu sa najväčšmi uplatňuje princíp integrity jazykovej a slohovej výchovy.
V jazykovej zložke pri učebných témach z náuky o slove sa žiaci oboznamujú aj s niektorými štylistickými hodnotami slova. Sú poučení napríklad o tom, kedy je a kedy nie je vhodné použiť výrazy zo školského slangu, v akých komunikačných situáciách je potrebné hovoriť správnou, spisovnou slovenčinou, kedy je prípustné použiť nárečové výrazy a podobne.
Pri témach zo skladby sa učia poznávať vetnú stavbu , súvetia, spojky, slovosled, atď. Tieto vedomosti využívajú pri tvorení viet a súvetí s slohových útvaroch. V literárnej zložke sa čítaním rozširuje slovná zásoba žiakov. Jazykovým rozborom textov sa oboznamujú s presnosťou , vecnosťou alebo obraznosťou pomenovaní, osvojujú si výrazy a frazeologické jednotky , ktoré dovtedy nepoznali.
Slohová výchova sa musí opierať o učebný obsah jazykovej zložky, pretože žiak sa musí naučiť prakticky uplatniť v reči primerané jazykové prostriedky s ohľadom na rozmanité okolnosti, za ktorých prejav vzniká. Príklady na spájanie gramatických a pravopisných tém so slohovou výchovou:
Už pri vysvetľovaní gramatických javov treba pripomenúť aj ich štylistické využitie. Napríklad pri preberaní prítomného času slovies v 4. ročníku nestačí vysvetliť len jeho tvary a pravopis prípon, ale žiada sa upozorniť aj na také využitie prítomného času v rozprávaní, pri ktorému sa prijímateľovi celkom priblíži obraz deja. Príklad sa uvedie bez odborného pomenovania (historický prezent). „Pokojne sme sedeli a čítali. Zrazu sa dvere naširoko roztvoria a Mariena posotí Ivana. Všetci sme sa razom rozosmiali.“ (dvere sa roztvoria, Mariena posotí Ivana) a „“exponuje „ v prítomnom čase, aby sa viac priblížila čitateľovi.
Aby si žiaci overili fungovanie tohto jazykového prostriedku, určíme dobrému štylistovi, nech porozpráva príhodu, ktorú prežil cez prestávku.