Rozvíjanie schopností žiakov, využívanie jazykových a štylistických prostriedkov.

Fázy nácviku rozprávania
1. postojová fáza –vytváranie citového vzťahu k téme, pozitívny alebo negatívny
2. invenčná fáza – zhromažďovanie jazykových i myšlienkových materiálov k téme (oživovanie predstáv, zážitkov, rozbor textu, pozorovanie, rozhovor)
3. kompozičná fáza – usporiadanie obsahových častí, roztriedenie zhromaždeného materiálu (trichotomotoricky – na úvod, jadro, záver), poprehadzovaná osnova...
4. štylizačná fáza – vyjadrovanie myšlienok v súvislých vetách , podľa ročníkov sa spresňuje, pretože majú rôzne vedomosti z jednotlivých rovín jazyka
5. práca s konceptom
– prvopis = prvá podoba práce, textu, môžeme zaviesť zošity na koncept, vynecháva sa miesto v texte lebo pravá strana na opravy alebo preštylizovanie textu
– oprava je riadená učiteľom, kontrola obsahovej časti , deja, ukončenia
– 2.čítanie – štylistická stránka, použitie druhov viet, zmena času, priama reč
– 3.čítanie – oprava pravopisných chýb, ktoré žiaci preberali
– zisťovanie názorov na prácu - čítanie konceptu potichu pre seba, alebo porozprávaj tento príbeh susedovi, mame a zisti ako sa im bude páčiť

Najčastejšie chyby v detských rozprávaniach
- menšia sústredenosť na časové a miestne okolnosti
- problémy v oblasti slovnej zásoby, slang, nárečie, časté opakovanie slov, celých častí viet...
- nedostatočné členenie textu na vety
- stereotypné začiatky viet

V učebných osnovách – špirálovité osnovanie učiva
2. ročník - rozprávanie podľa obrázkov
rozprávanie zážitkov
rozprávanie podľa názoru
rozprávanie vymyslených príbehov
3. ročník - rozprávanie zážitkov (Ako vyjadríme súhlas...)
divadlo – hra pre deti
rozprávanie vymyslených príbehov
4. ročník -rozprávanie podľa série obrázkov (obrázok má obsahovať dostatok dejových prvkov)
- vymýšľanie deja, ktorý môže predchádzať alebo nasledovať
- rozhovor o obrázku – oživenie postáv (vyčítanie vlastností – aké pocity vyvoláva)
- na základe čoho zostavíme kompozíciu – osnovu – aké deje a v akom poradí prebiehali, zvyčajne v ústnej podobe
- rozprávanie vymyslených zážitkov, na 1. stupni len námatkovo, ide o kompozíciu skutočných vlastných zážitkov + vymyslených podrobností
- pri rozprávaní vlastných zážitkov je dôležitá postojová fáza, subjektívnosť, zážitkovosť, aktuálnosť, kontrastnosť, detailnosť, šírka
- rozprávanie podľa názvu – tematizácia – učíme deti, že téma je to najpodstatnejšie, učíme deti rozkladať tému na jednotlivé motívy.
6. Emociálna účasť žiaka a učiteľa na hodinách slohu

Zásady
- vytvoriť uvoľnenú atmosféru a správne medziľudské vzťahy
- nepozerať sa na sloh len z hľadiska efektívnosti – či som naučil tú poučku; v rozprávaní majú byť hlavne slovesa..., ale na to, čo žiaka baví
- odbúravať stres

Sugestívne bariéry
1. Logická bariéra – učiteľ neuznáva nič, čo nie je vedecky, racionálne dokázateľné
2. Emocionálna bariéra – prílišné emócie
3. Eticko–morálna bariéra – svedomie, učiteľ neuznáva nič, čo je v rozpore s etikou

Desugescia = odbúravanie bariér (pozitívno-sugestívna atmosféra)
1. Pozitívna atmosféra
2. Vyhýbam sa zlým známkam
3. Netrestám žiaka za to, že komunikuje
4. Vytváranie debatných polkruhov – pozeráme sa do očí
5. Vytvárať podmienky pre priame oslovovanie sa
6. Spontánna komunikácia
7. Regulácia osvetlenia








7.