Dialogizácia a voľné čítanie

Základná formula slohu ja dialóg = rozhovor dvoch a viac osôb
Dialogizácia
– znamená čítanie textu na základe vopred rozdelených úloh
- nacvičuje sociálne vzťahy
- na čítaní pracujeme s deťmi tak, že ich upozorníme na pásmo reči postáv a pásmo reči rozprávača
Rolové čítanie
- deti majú rozdelené role – čítajú citovo, zážitkovo
- ak nie je pridelené pásmo rozprávača – ide o dialogizáciu
Životné situácie (situované situácie)
- urobí sa podrobný rozbor, na ktorom sa používajú prostriedky, s ktorými sa oboznámili
Dramatizácia
- pretváranie textu do umeleckých obrazov
- pri dramatizácii žiak verne alebo voľne reprodukuje text, dodržiava pohyb, gestá, mimiku.









8. Opisný slohový útvar

Na prvom stupni sa nevyučuje, ale žiaci sa sním stretávajú pri vyjadrení vlastností vecí, osôb, zvierat. Na druhom stupni už je riadený opis – učiteľ upozorňuje na vlastnosti, ktoré sú dôležité. Z horizontálnej kompozície sa musí prejsť na vertikálnu.

Opis
- je na rozdiel od rozprávanie útvar statický. Keďže sa v ňom vystihujú znaky a vlastnosti predmetu, je v ňom na rozdiel od rozprávania málo slovies. O to viac je však v opise mien (nimi sa pomenúvajú znaky a vlastnosti). Táto charakteristika sa vzťahuje predovšetkým na opis statických predmetov (Findra) (statický opis = napr. opis triedy)
- ide o to, aby sa žiaci naučili opisovať hlavné podstatné znaky; je náročný, lebo väčšina opisných foriem má statický charakter a deti majú najmä dynamickosť (pohyb, život)
- je založený na dôslednom pozorovaní a poznaní vecí javov danej skutočnosti, nemôžeme ho robiť nikdy spamäti, lebo vec, ktorú chceme opísať, musia žiaci dobre poznať. Pozorovanie riadi učiteľ otázkami
- opis nemôže byť bez dôkladných lexikálnych cvičení
- opis musíme dynamizovať, dynamický charakter majú slovesá
- pre opis musí byť osnova
- súvisí s inými predmetmi – vlastiveda, prírodoveda, výtvarná výchova


Znaky opisu
1. Gnomickosť - časová nezaradenosť
2. Inkohéznosť – nesúdržnosť vlastností
3. Enumerácia – vypočítateľné vlastnosti – veľa priraďovacích skladieb
4. Komuntabilnosť – zameniteľnosť častí

Druhy opisov
1. Opis pozorovanej činnosti
– podoba s ústnym prejavom
– je blízky detskému rozprávaniu
– spájame ho s pohybovými pracovnými úlohami
2. Opis predmetov, rastlín a zvierat – na základe sledovanej skutočnosti.
3. Opis osoby – 4. ročník
- vonkajšie znaky sa prelínajú s vnútornými znakmi
- príprava – na hodine čítania – využívať iné texty, ako v čítanke, vyberať vhodné rozprávky – tam sú väčšinou detské postavičky, ich konanie...
- vlastnosti osoby – šikovný...
- zostaviť osnovu
- využívať didaktické hry
4. Opis jednoduchých pracovných postupov
- tu sú stereotypné slovesá – byť, mať – treba ich nahrádzať
- jednoduché vety meniť na súvetia
- opis postupu práce podľa úkonov.
5. Opis prírody a prírodných javov
- najpútavejšie témy – jar, leto, jeseň, zima – možno ich pripraviť aj ako opisný, ale aj ako rozprávací opis
- téma musí byť konkrétna, postup dôkladne premyslený
6.