Obávam sa, že funkcia učiteľa ako takého, bude neustále klesať: svet internetu a nekonečného množstva informácií dostupných teraz už aj mimo školy spôsobí, že deti už učiteľa nebudú potrebovať. A tak si myslím, že jediné, s čím môžu pracovať sami učitelia, je práve výchovné pôsobenie.. S pedagogikou ako vedou, ktorá sa zaoberá výchovou a vzdelávaním sa spájajú stále nové a efektívnejšie projekty práce v školstve, ktoré mi tiež môžu pomôcť v práci s deťmi. A zistiť tak nové možnosti v tejto oblasti. Dozvedám sa stále zaujímavejšie informácie o projektoch, ktoré v poslednej dobe zaplavili Slovensko ako huby po daždi. Sú to napríklad: projekt KROK ZA KROKOM (step by step), ŠKOLA DOKORÁN či MILÉNIUM. V roku 2000 bol publikovaný „Návrh koncepcie rozvoja výchovy a vzdelávania v SR“ /projekt „Milénium“/, v ktorom autori akcentujú základné zmeny výchovy a vzdelávania v súlade s tvorivo-humanistickou pedagogikou. Prirodzene, vychádzajú pritom z transformačných a perspektívnych úloh nášho školstva a svetových trendov výchovy a vzdelávania. Ústrednom myšlienkou celého dokumentu je práve humanizácia školy. Nemenej závažné sú aj otázky obsahu vzdelania. E. Walterová je toho názoru, že „kurikulá konštruované ako odraz systému vied majú vlastnosti sto rokov starého vlaku s parnou lokomotívou, ktorý nútime ísť po elektrifikovanej dráhe do bližšie neurčenej stanice. Na svojich zastávkach naberá nový a nový náklad, pre ktorý nie je v starých vagónoch miesto a ktorý sa často so starým nákladom neznáša...Zavádzanie nových tém alebo predmetov alebo posilňovanie tzv. humanitnej zložky obsahu vzdelania je skôr čiastkovým opatrením...Za jadro obsahu vzdelania, jeho podstatnej oblasti by malo byť považované to, čo je podstatné pre život a existenciu človeka v súčasnosti i v každej alternatíve budúcnosti. Komunikácia, spracovanie informácií, riešenie problémov, porozumenie sebe samému a druhým ľuďom, chápanie prírody, prežívanie a sebarozvíjanie.“ K tomuto možno dodať, že pri súčasnej inovácii obsahu vzdelávania sa kladie dôraz aj na jeho výchovné hodnoty. Rozhodujúcim činiteľom však ostáva učiteľ - on musí z obsahu “vydolovať“ výchovné hodnoty, on ho musí žiakom sprostredkúvať tak, aby popri vzdelávacej funkcii splnil aj funkciu výchovnú. Ak by som mala doposiaľ uvedené vyjadriť v stručnosti, potom by som povedali: humánna škola je taká, v ktorej sa žiaci cítia dobre, nemajú pocity ohrozenia, učia sa z vlastnej vôle a vlastným pričinením.
Humanistické prístupy k vyučovaniu sa netýkajú len alternatívneho školstva. Samozrejme, ono svojou podstatou a celou koncepciou je na nich založené. Avšak aj v tzv. klasickom vyučovaní sú možnosti pre humanizáciu vyučovania.