Význam štúdia pedagogiky z osobného a profesijného hľadiska

1. Význam štúdia pedagogiky z osobného hľadiska

„Čas odhalí pravdu“
L. Annaeus Seneca


Jednou z mnohých výhod štúdia tohto krásneho a nesmierne zaujímavého vedného odboru je význam štúdia v súkromí. Či už sa to týka výchovy vlastných alebo detí s ktorými pedagóg trávi svoj čas v zamestnaní. Často v spoločnosti počuť názory na pedagógov v tom znení, že príliš veľkú pozornosť venujú cudzím deťom a na tie svoje napokon nemajú čas alebo na ne „zabudnú“. Osobne si myslím, že to nieje celkom pravda, pretože správny pedagóg má výchovu už vlastne v krvi, ako akúsi profesionálnu „deformáciu“. Ja osobne vidím v štúdiu pedagogiky veľkú výhodu pre výchovu mojich vlastných detí. Táto úloha rodiča – pedagóga ma ešte len čaká a som rada, že sa na ňu môžem vopred trochu pripraviť. I keď vychovávať cudzie dieťa je niečo úplne iné ako vychovávať to svoje vlastné. Dnes vidím v štúdiu pedagogiky veľké plus i v tom, že môžem vo výchove poradiť prípadne osobne pomôcť svojim známym či priateľom. Vidím v tomto veľký význam a výhodu.

Ďalším významom štúdia pedagogiky v mojom osobnom živote je i ten fakt, že štúdium mi do živote prináša radosť. Často sa hovorí, že čas prežitý v škole je ten najkrajší, ten za ktorým je každému bývalému študentovi ľúto. S týmto názorom súhlasím. Štúdium mi so sebou prináša veľa nových starostí alebo povinností, ale tiež radostí. Môžem sa znova stať členkou študentov. Mám radosť že získavam nové vedomosti, že niečo zaujímavé študujem. Takže, jedným z významov štúdia pedagogiky je i radosť zo získavania nových vedomostí a poznatkov.

Z môjho pohľadu je veľkou výhodou v mojom osobnom živote a významom štúdia pedagogiky osvojenie si nových pojmov, rozvoj slovnej zásoby. Často sa človeku stáva, že vo svojom okolí počuje niektoré slová, ktorím nerozumie a možno sa to i bojí priznať. Ale ak sa človek pohybuje v študentskom prostredí, chtiac-nechtiac si niektoré nové pojmy osvojí a používa ich aj v súkromnom živote.

Počas štúdia každý študent získa množstvo nových kontaktov. Zoznámi sa s veľkým počtom zaujímavých ľudí z čoho môže vzniknúť nové priateľstvá. Študenti si medzi sebou vymieňajú svoje dojmy, dokážu si navzájom poradiť, pomôcť i vypočuť. Navzájom sa dokážu podržať v krízovej situácii.

Jednoznačne sa človek dostáva počas štúdia medzi množstvo zaujímavých a rozdielnych ľudí, ktorí majú spoločný cieľ: úspešne ukončiť štúdium pedagogiky. A stať sa tým, kvôli čomu študovali a po čom niekoľko rokov prahli. 2. Význam štúdia pedagogiky z profesijného hľadiska




Ak sa nad tým zamyslím povrchne, myslím na to, že dnes mi toto štúdium nepomôže v profesii. Možno ma budú ľudia inak vnímať, možno budem pre nich zaujímavejšia. tým, že niečo „hocičo“ študujem. Ale žiadne prevratné zmeny neočakávam, prevratný význam štúdia. Prečo vlastne študujem a aký to má význam? Ak sa hlbšie zamyslím, uvedomím si, že štúdium pedagogiky mi veľmi pomôže v mojej práci, v mojom poslaní pedagóga. Pracujem v materskej škole, ktorú navštevujú z 50 % i deti z Detského Domova. Práve tímto deťom je potrebné venovať viacej času, záujmu, lásky, porozumenia a hlbšieho prístupu či zodpovednej práce. Pedagogika ako veda o výchove mi pomôže stále lepšie a kvalitnejšie sa starať a vychovávať tieto i ostatné deti. Určite je teda v mojom profesijnom živote veľkým plus a má význam študovať práve pedagogiku. Zaoberala som sa teraz významom štúdia tejto krásnej vedy iba z jednej stránky. A to takej, ktorá sa týka mojej práce s deťmi. Ale z profesijného hľadiska mi štúdium pedagogiky prinesie i iné výhody.

Žiaľ je to dnes v našej spoločnosti tak. Kto nemá peniaze, musí mať aspoň vzdelanie, ak chce v živote niečo dokázať. A podľa možností to vzdelanie nech je čo najvyššie. Do očí sa nám stále viac tlačia iba výplatné pásky či tabuľky tarifných platov. I toto je skutočnosť a jeden z významov štúdia pedagogiky. Žiaľ i takýto ľudia navštevujú prednášky. Majú na to svoj dôvod. Potrebujú mať titul. Pár písmen pred menom, vďaka ktorím si „udržia“ svoje miesto. Nieje to iste ich chyba. Mám pocit, že žijeme v príliš rýchlej a náročnej dobe Aj keď niekto by štúdium pedagogiky iba z tohto dôvodu považoval za „barbarstvo“ a tiež „krádež“ miesta v prednášacej miestnosti človeku, ktorý by toto štúdium viacej využil a odniesol by si z neho predovšetkým niečo lepšie, duchovné, niečo čo mu pomôže v práci a na ceste učiteľa – pedagóga – profesionála. Pre mňa je teda štúdium pedagogiky cestou k vylepšeniu vo svojej profesionalite. Získanie nových možností, nového pohľadu na svet, nových spôsobov či metód, ktoré môžem uplatniť v praxi, vo svojom zamestnaní a v neposlednom rade je to i získanie nových kontaktov, chápanie nových pojmov. Okrem toho i prehĺbenie a rozšírenie si vzdelania.

Obávam sa, že funkcia učiteľa ako takého, bude neustále klesať: svet internetu a nekonečného množstva informácií dostupných teraz už aj mimo školy spôsobí, že deti už učiteľa nebudú potrebovať. A tak si myslím, že jediné, s čím môžu pracovať sami učitelia, je práve výchovné pôsobenie.. S pedagogikou ako vedou, ktorá sa zaoberá výchovou a vzdelávaním sa spájajú stále nové a efektívnejšie projekty práce v školstve, ktoré mi tiež môžu pomôcť v práci s deťmi. A zistiť tak nové možnosti v tejto oblasti. Dozvedám sa stále zaujímavejšie informácie o projektoch, ktoré v poslednej dobe zaplavili Slovensko ako huby po daždi. Sú to napríklad: projekt KROK ZA KROKOM (step by step), ŠKOLA DOKORÁN či MILÉNIUM. V roku 2000 bol publikovaný „Návrh koncepcie rozvoja výchovy a vzdelávania v SR“ /projekt „Milénium“/, v ktorom autori akcentujú základné zmeny výchovy a vzdelávania v súlade s tvorivo-humanistickou pedagogikou. Prirodzene, vychádzajú pritom z transformačných a perspektívnych úloh nášho školstva a svetových trendov výchovy a vzdelávania. Ústrednom myšlienkou celého dokumentu je práve humanizácia školy. Nemenej závažné sú aj otázky obsahu vzdelania. E. Walterová je toho názoru, že „kurikulá konštruované ako odraz systému vied majú vlastnosti sto rokov starého vlaku s parnou lokomotívou, ktorý nútime ísť po elektrifikovanej dráhe do bližšie neurčenej stanice. Na svojich zastávkach naberá nový a nový náklad, pre ktorý nie je v starých vagónoch miesto a ktorý sa často so starým nákladom neznáša...Zavádzanie nových tém alebo predmetov alebo posilňovanie tzv. humanitnej zložky obsahu vzdelania je skôr čiastkovým opatrením...Za jadro obsahu vzdelania, jeho podstatnej oblasti by malo byť považované to, čo je podstatné pre život a existenciu človeka v súčasnosti i v každej alternatíve budúcnosti. Komunikácia, spracovanie informácií, riešenie problémov, porozumenie sebe samému a druhým ľuďom, chápanie prírody, prežívanie a sebarozvíjanie.“ K tomuto možno dodať, že pri súčasnej inovácii obsahu vzdelávania sa kladie dôraz aj na jeho výchovné hodnoty. Rozhodujúcim činiteľom však ostáva učiteľ - on musí z obsahu “vydolovať“ výchovné hodnoty, on ho musí žiakom sprostredkúvať tak, aby popri vzdelávacej funkcii splnil aj funkciu výchovnú. Ak by som mala doposiaľ uvedené vyjadriť v stručnosti, potom by som povedali: humánna škola je taká, v ktorej sa žiaci cítia dobre, nemajú pocity ohrozenia, učia sa z vlastnej vôle a vlastným pričinením.
Humanistické prístupy k vyučovaniu sa netýkajú len alternatívneho školstva. Samozrejme, ono svojou podstatou a celou koncepciou je na nich založené. Avšak aj v tzv. klasickom vyučovaní sú možnosti pre humanizáciu vyučovania.

Každá z vyššie uvedených oblastí sa dá realizovať bez nárokov na inú organizáciu výchovno-vzdelávacej práce. Klasické vyučovanie je u nás pretrvávajúcim a viac rokov potrvá, kým príde ku skutočným zásadným zmenám. Príčinou tohto sú tradície, svoju úlohu zohrávajú aj ekonomické činitele, pripravenosť a ochota učiteľov na zmeny štýlu práce a pod. V tomto zložitom, často protirečivom procese sa len ťažko presadzujú nové prístupy. K tomuto nie sú potrebné programy, nariadenia, pokyny a pod., ale predovšetkým záujem a snaha učiteľov a škôl o skutočnú humánnu výchovno-vzdelávaciu prácu.

Okrem týchto dôvodov prečo som sa rozhodla študovať práve pedagogiku je i moja snaha priniesť do svojej práce niečo nové, niečo čo možno pomôže v práci, čo učiteľa bude viac motivovať a čo ho v konečnom dôsledku preberie zo spánku. Chcem aby aj môj príchod do práce sprevádzala väčšia chuť pracovať, naučiť niečo mojich zverencov a naučiť ich to ľahšie, hravejšie a tak aby sa nemuseli trápiť oni ani ja. V tomto mojom pláne mi môžu pomôcť rôzne pedagogické smery, napr. alternatívne školstvo - Montessoriová.. No tiež sa vďaka štúdiu pedagogiky môžem vyvarovať rôznych chýb, ktoré sa už stali v minulosti, prípadne sa z nich poučiť.

Ďalším dôvodom a významom štúdia pedagogiky v mojom prípade je tiež oveľa väčšia šanca uplatnenia sa v praxi. Je oveľa vyššia možnosť zamestnať sa. Pretože určite je výhodou v prípade hľadania si zamestnania, ak v žiadosti o prijatie do pracovného pomeru máte uvedené, že ste študentom vysokej školy prípadne, v lepšom prípade ak už štúdium máte ukončené.

So štúdiom pedagogiky sa spája štúdium i iných vedných odborov ako sú napríklad psychológia, biológia, odbory špeciálnej pedagogiky, filozofia...I vedomosti získané štúdiom práve týchto odborov sa môžu v praxi ukázať ako veľmi účinné. V prípade problému či už zo psychického či fyzického hľadiska.

Každý človek, ktorý má v živote nejaký cieľ a chce pochopiť čo je život, sa musí vzdelávať, musí hľadať a zamýšľať sa.

Týmto štúdiom sa rozvíja i moja slovná zásoba o nové pojmy, o chápanie významu niektorých vedných odborov z rôznych oblastí.

Ak to zhrniem tak význam štúdia pedagogiky sa dotýka hlavne získania výhod v pracovnej oblasti, v možnosti využitia nových informácií v praxi, projektov no i možnosť získať prípadne si udržať svoje pracovné miesto, čo v dnešnej dobe má význam a je to veľmi veľká výhoda.