Náhradná výchova detí a mládeže

Z hľadiska náhradných rodinnoprávnych vzťahov je najvhodnejšou formou náhradnej rodinnej starostlivosti osvojenie. Dieťaťu sa takto dostáva najprirodzenejšia, individuálna, sústavná starostlivosť a citová náklonnosť, obdobne ako je to vo vlastnej rodine. Zákon o rodine upravuje hmotnoprávne podmienky pre zrušiteľné osvojenie, nezrušiteľné osvojenie, ako i podmienky spoločné pre obidva druhy osvojenia. Novelou zákona o rodine č. 132/1982 Zb. bola zavedená možnosť osvojiť nezrušiteľne aj osamelej osobe. Právny význam osvojenia spočíva v tom, že medzi osvojencom a osvojiteľom vzniká taký vzťah, ako medzi rodičmi a deťmi a medzi osvojenom a príbuznými osvojiteľa vzniká príbuzenský vzťah. Osvojením zanikajú biologickým rodičom rodičovské práva a povinnosti a tieto práva a povinnosti nadobúdajú osvojitelia. Procesnú stránku osvojenia, teda konanie o osvojenie upravuje občiansky súdny poriadok v osobitných ustanoveniach.

Ročne je do starostlivosti budúcich osvojiteľov umiestnených približne 350 detí. Počet žiadateľov o osvojenie sa ročne pohybuje okolo 600 a počet právoplatne osvojených detí predstavuje približne 465 detí. Osobitné postavenie v oblasti náhradných rodinnoprávnych vzťahoch má pestúnska starostlivosť, ktorú riadi, kontroluje a príspevkami zabezpečuje štát.

S účinnosťou od 1.1.1999 je v platnosti nová právna úprava zákon č. 265/1998 Z.z. o pestúnskej starostlivosti a o príspevkoch pestúnskej starostlivosti. Z obsahu pestúnskeho vzťahu, t.j. práv a povinností pestúna a dieťaťa vyplýva, že pestún je povinný dieťa vychovávať a zastupovať ho v bežných veciach. Rodičia majú obmedzené právo výchovy, avšak ostatné práva a povinnosti voči deťom im zostávajú, napr. právo styku s dieťaťom, pokiaľ toto nemajú súdom obmedzené alebo zakázané, vyživovaciu povinnosť, zastupovať dieťa v podstatných veciach a spravovať majetok dieťaťa.

Príspevky pestúnskej starostlivosti, upravené v druhej časti citovaného zákona sú definované ako štátne sociálne dávky. Dieťa zverené do pestúnskej starostlivosti má nárok na jednorazový príspevok, a to pri zverení do pestúnskej starostlivosti a pri zániku pestúnskej starostlivosti dosiahnutím jeho plnoletosti.

Nárok na opakovaný príspevok má nezaopatrené dieťa zverené do pestúnskej starostlivosti, pričom tento nárok sa mu zachováva aj po dosiahnutí plnoletosti, pokiaľ spĺňa podmienku nezaopatrenosti a naďalej žije v domácnosti pestúna.

Pestún má nárok na odmenu pestúna po zániku pestúnskej starostlivosti, pokiaľ dieťa spĺňa podmienku nezaopatrenosti a naďalej žije v domácnosti pestúna. V súvislosti s opakovaným príspevkom na úhradu potrieb dieťaťa výživné určené rozhodnutím súdu rodičom prechádza na štát.

Pestúnsku starostlivosť možno v zmysle ust. § 29 zákona o sociálnej pomoci vykonávať v zariadení pestúnskej starostlivosti. Zariadenie pestúnskej starostlivosti zriaďuje príslušný okresný úrad. Môže byť zriadené v byte alebo dome pestúna, prípadne môže ísť o zariadenie okresného úradu. Pestún uzatvára písomnú zmluvu s príslušným orgánom, ktorý zariadenie zriadil. Odmena pestúna v zariadení sa posudzuje ako príjem zo závislej činnosti. Zariadenie pestúnskej starostlivosti možno zriadiť najmenej pre štyri deti. Pestúnska starostlivosť v zariadení sa začína už prijatím prvého dieťaťa do zariadenia. Novela zákona o rodine č. 132/1982 Zb. umožňuje zverenie dieťaťa do spoločnej výchovy manželom. Tak je dieťaťu zabezpečené také prostredie, ktoré mu môže úplne nahradiť rodinné výchovné prostredie. K 31.12.1999 bolo vo výchove iného občana ako rodiča zverených 3 597 detí.

Najzávažnejšie výchovné opatrenie súdu je ústavná výchova, ktorú súd nariadi až vtedy, keď je zrejmé, že ostatné prostriedky spoločenského pôsobenia neviedli k náprave. V súlade s § 45 zákona o rodine súd skúma, či záujem dieťaťa nevyžaduje, aby sa dieťa zverilo do výchovy inej osoby, prípadne spoločnej výchovy manželom. Súd môže nariadiť ústavnú výchovu aj vtedy, ak dieťa stratilo oboch rodičov a nie je možné okamžite zabezpečiť výchovu inou osobou, ak je výchova dieťaťa vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak z iných vážnych dôvodov nemôžu rodičia výchovu dieťaťa zabezpečiť.

Ústavná výchova trvá do dosiahnutia plnoletosti dieťaťa, z dôležitých dôvodov ju možno predĺžiť na jeden rok po dosiahnutí plnoletosti. Súd ústavnú výchovu zruší, ak zistí, že odpadli dôvody, ktoré viedli k jej nariadeniu. Podľa zákona o sociálnej pomoci možno ústavnú výchovu realizovať v domove sociálnych služieb pre deti a v detskom domove.

V súlade so zákonom NR SR č. 222/1996 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a doplnení niektorých zákonov sa dojčenské ústavy a detské domovy pod spoločným názvom detské domovy stali zariadeniami sociálnych služieb, ktoré sú v zriaďovateľskej pôsobnosti krajských úradov.

Prechodom detských domovov a dojčenských ústavov z rezortov školstva a zdravotníctva do odvetvovej pôsobnosti MPSVR SR sa sledovalo dosiahnutie kontinuity v náhradnej výchove dieťaťa v pôsobnosti jedného rezortu a potreba preferencie širokospektrálnej starostlivosti o dieťa, s dôrazom na prioritu rodinného prostredia.

V súlade s § 26 zákona č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci v detskom domove možno poskytovať starostlivosť dieťaťu od narodenia do dosiahnutia plnoletosti a ďalej až do osamostatnenia, najdlhšie do 25 rokov veku. Deťom sa v detskom domove poskytuje starostlivosť nahrádzajúca prirodzené rodinné prostredie. Starostlivosť v detskom domove pozostáva z nevyhnutnej starostlivosti, výchovy, liečebno-výchovnej starostlivosti, ďalšej starostlivosti a osobného vybavenia dieťaťa. Detský domov zabezpečuje dieťaťu aj úschovu cenných vecí.

Starostlivosť v detskom domove sa organizuje podľa spôsobu organizácie starostlivosti v detskom domove internátneho typu, v sieti samostatných skupín, možno ju tiež poskytovať v rodinách na profesionálne vykonávanie náhradnej starostlivosti.

Samostatné skupiny, ktoré poskytujú starostlivosť a výchovu blízku rodinnému prostrediu, so samostatným stravovaním a hospodárením s vyčleneným rozpočtom môžu byť umiestnené aj v samostatnom byte alebo rodinnom dome. Profesionálna náhradná rodina (manželia alebo jednotlivec) poskytuje deťom starostlivosť vo vlastnom rodinnom prostredí mimo detského domova. Je organizačnou súčasťou detského domova, ktorá poskytuje na dohodnutý čas starostlivosť dieťaťu s nariadenou ústavnou výchovou, alebo aj maloletej matke sa nariadenou ústavnou výchovou a jej dieťaťu. Pri organizovaní tejto starostlivosti o deti vznikla potreba kvalifikovanejšieho posudzovania a prípravy občanov vhodných vykonávať profesionálnu starostlivosť. I keď u detí zostáva naďalej nariadená ústavná výchova a ide o zamestnanecký pomer, profesionálny náhradný rodič vychováva dieťa vo vlastnom rodinnom prostredí. Detský domov poskytuje profesionálnej náhradnej rodine pomoc pri starostlivosti o dieťa a sleduje úroveň poskytovanej starostlivosti. Finančné prostriedky na úhradu výdavkov na starostlivosť o deti v profesionálnej náhradnej rodine poskytuje detský domov vo výške skutočných výdavkov na dieťa v detskom domove. Postupne od roku 1997 možno zaznamenať kvalitatívne zmeny v poskytovaní starostlivosti deťom v náhradnej výchove, ktoré sú výsledkom spolupráce všetkých subjektov, ktoré pôsobia pri organizovaní náhradnej rodinnej starostlivosti.

Svedčí o tom nárast samostatných výchovných skupín, rodín na profesionálne vykonávanie náhradnej výchovy, uskutočnené rekonštrukcie, modernizácie a prístavby zariadení.

Sídlo detského domova má poskytovať deťom dostatok sociálnych väzieb aj pre uplatňovanie vlastných záujmov detí, hoci mnohé detské domovy v súčasnosti sú v obciach, ďaleko od bežnej civilizácie v nevyhovujúcich, chátrajúcich budovách, kaštieľoch, kde sa vnútorné prostredie domova len veľmi ťažko môže prispôsobovať rodinnému prostrediu. Napriek tomu je potrebné aj naďalej presadzovať ďalšiu výchovu detí v náhradnom rodinnom prostredí, aby ústavná výchova bola len krajným riešením.