republiky fungovala štátna aj dobrovoľnícka starostlivosť.
Základné ustanovenia týkajúce sa sociálnoprávnej ochrany upravoval zákon č. 256/1921 Zb. o ochrane detí v cudzej starostlivosti a detí nemanželských. Ochrana bol poskytovaná všetkým deťom do 14 rokov veku, ktoré mohli byť umiestnené v náhradnej starostlivosti len s povolením príslušného štátneho orgánu.

Súčasný právny stav

Sociálnoprávna ochrana zahŕňa najmä:
 Výchovnú činnosť, ktorou sa pôsobí na zlepšenie rodinných, manželských a iných sociálnych vzťahov. Tiež výchovná činnosť u detí s poruchami správania.
 Organizovanie náhradnej rodinnej starostlivosti pre maloleté deti odkázané na pomoc spoločnosti a deti, o ktoré sa rodičia nevedia, nemôžu alebo nechcú starať alebo závažným spôsobom zanedbávajú alebo zneužívajú svoje povinnosti.
 Rozhodovaciu činnosť, ktorej výsledkom je vydávanie rozhodnutí o uložení výchovných opatrení ak rodičia, iní občania zodpovední za výchovu dieťaťa, alebo iní občania ohrozujú alebo narušujú riadnu výchovu dieťaťa.
 Ďalšiu činnosť, ktorou je najmä výkon kolízneho opatrovníka a opatrovníka maloletých, podávanie návrhov súdu na nariadenie a zrušenie ústavnej výchovy, návrhov na zrušenie výchovných opatrení uložených súdom, návrhov na obmedzenie alebo pozbavenie rodičovských práv.

Vplyvom Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý prezentuje nový pohľad na dieťa ako sociálny subjekt. Tento pohľad zaväzuje nositeľov spoločenskej ochrany detí ohrozených potenciálnou i reálnou stratou rodinného prostredia, aby vychádzali z potrieb detí a z uznania ich práv, osobitne z práva na rodinné prostredie.
Je potrebné zdôrazniť, že ak má byť voľba prostriedkov intervencie štátu do rodiny a ich použitie v záujme detí primerané, efektívne a predovšetkým rýchle, musia byť konkrétne opatrenia vykonané profesionálne, zodpovedne, osobnostne a odborne na poskytovanie sociálnoprávnej ochrany pripravenými sociálnymi pracovníkmi.