Sociálnoprávna ochrana detí

Zákon o rodine upravuje rodinnoprávne vzťahy. Právne vzťahy a z nich vyplývajúce práva a povinnosti vznikajú, menia sa a zanikajú na základe právnych skutočností predvídaných právnymi normami. Teda pre oblasť rodinného práva platí všeobecná zásada, že za právne skutočnosti sa považujú len také skutočnosti, s ktorými objektívne právo spája vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností, právnych vzťahov.

Zákon o rodine stanovuje, že jeho ustanovenia je treba používať v duchu základných zásad:
 Dobrovoľnosti a slobodného rozhodovania pri uzavretí manželstva
 Rovnoprávnosti muža a ženy
 Ochrany manželstva, rodiny a matky dieťaťa
 Vzájomnej pomoci členov rodiny podľa schopností a možností
 Monogamie
 Rovnosti civilného sobáša a cirkevného sobáša

Z histórie rodinného práva - platil všeobecný občiansky zákonník z roku 1811, ktorý upravil právne postavenie detí, zaviedol inštitút detí manželských a nemanželských. Išlo o diskrimináciu nemanželských detí, čo bolo zrejmé v tom, že nemanželským deťom sa ustanovoval poručník.
Zákon č. 320/1919 tzv. manželská novela upravovala formu uzavierania manželstva, nezlučiteľnosť manželstva a prekážky manželstva. Táto novela zaviedla fakultatívny občiansky sobáš popri cirkevnom sobáši. Pokiaľ ide o vzťahy medzi rodičmi a deťmi, manželia mali právo spoločného dozoru o deti, právo vychovávať a trestať. Vedúce postavenie v rodine mal muž – otec, ktorý bol zákonným zástupcom dieťaťa a správca jeho majetku. Rodinné právo v období 1. republiky bolo nejednotné a ani tzv. manželskou novelou sa neodstránilo nerovnoprávne postavenie muža a ženy a diskriminácia nemanželských detí.
Ústava 9. mája 1948 výrazne vytýčila rovnosť postavenia žien a mužov v rodine a spoločnosti.
Zákon č. 46/1959 Zb., ktorý zmenil zákon č. 265/1949 Zb. o rodinnom práve, preniesol aj doterajšiu právomoc súdov v niektorých otázkach maloletých na orgány národných výborov, súčasných okresných úradov, napr. povolenie uzavrieť manželstvo starším ako 16 rokov a mladších ako 18 rokov, ustanovenie, kontrola a odvolanie poručníka.
Začiatky sociálnoprávnej ochrany sa na území Slovenska začali rozvíjať koncom minulého storočia (napr. rakúsky zákon o „chudobe“ z roku 1868, ktorý ukladal domovským obciam povinnosť postarať sa o siroty), na začiatku storočia začali vznikať prvé dobrovoľnícke združenia zaoberajúce sa pomocou deťom. Počas obdobia I.

republiky fungovala štátna aj dobrovoľnícka starostlivosť.
Základné ustanovenia týkajúce sa sociálnoprávnej ochrany upravoval zákon č. 256/1921 Zb. o ochrane detí v cudzej starostlivosti a detí nemanželských. Ochrana bol poskytovaná všetkým deťom do 14 rokov veku, ktoré mohli byť umiestnené v náhradnej starostlivosti len s povolením príslušného štátneho orgánu.

Súčasný právny stav

Sociálnoprávna ochrana zahŕňa najmä:
 Výchovnú činnosť, ktorou sa pôsobí na zlepšenie rodinných, manželských a iných sociálnych vzťahov. Tiež výchovná činnosť u detí s poruchami správania.
 Organizovanie náhradnej rodinnej starostlivosti pre maloleté deti odkázané na pomoc spoločnosti a deti, o ktoré sa rodičia nevedia, nemôžu alebo nechcú starať alebo závažným spôsobom zanedbávajú alebo zneužívajú svoje povinnosti.
 Rozhodovaciu činnosť, ktorej výsledkom je vydávanie rozhodnutí o uložení výchovných opatrení ak rodičia, iní občania zodpovední za výchovu dieťaťa, alebo iní občania ohrozujú alebo narušujú riadnu výchovu dieťaťa.
 Ďalšiu činnosť, ktorou je najmä výkon kolízneho opatrovníka a opatrovníka maloletých, podávanie návrhov súdu na nariadenie a zrušenie ústavnej výchovy, návrhov na zrušenie výchovných opatrení uložených súdom, návrhov na obmedzenie alebo pozbavenie rodičovských práv.

Vplyvom Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý prezentuje nový pohľad na dieťa ako sociálny subjekt. Tento pohľad zaväzuje nositeľov spoločenskej ochrany detí ohrozených potenciálnou i reálnou stratou rodinného prostredia, aby vychádzali z potrieb detí a z uznania ich práv, osobitne z práva na rodinné prostredie.
Je potrebné zdôrazniť, že ak má byť voľba prostriedkov intervencie štátu do rodiny a ich použitie v záujme detí primerané, efektívne a predovšetkým rýchle, musia byť konkrétne opatrenia vykonané profesionálne, zodpovedne, osobnostne a odborne na poskytovanie sociálnoprávnej ochrany pripravenými sociálnymi pracovníkmi.

Otázka systematického vzdelávania sociálnych pracovníkov sa teda stáva jednou z priorít pri poskytovaní sociálnoprávnej ochrany.

Východiská a ciele koncepcie

S prihliadnutím na historický vývoj právnej úpravy v tejto oblasti sociálnoprávna ochrana, ako už bolo uvedené, spočívala najmä:
 Vo výkone opatrovníctva a poručenstva
 V poskytovaní osobitnej ochrany deťom ktoré nie sú v starostlivosti svojich rodičov
 Vo výchovnej a poradenskej činnosti
 V hmotnej podpore detí, ktoré to potrebujú

V súčasnosti platný zákon o sociálnej pomoci upravuje sociálnoprávnu ochranu ako jednu z foriem riešenia hmotnej a sociálnej núdze občana, a to:

 Výchovnú činnosť
 Rozhodovaciu činnosť
 Organizáciu náhradnej rodinnej starostlivosti
 Ďalšiu činnosť

Základným východiskom pre novú úpravu sociálnoprávnej ochrany je dôsledné zodpovedanie otázky intervencie štátu do rodiny, a to:

1. Kedy štát musí zasiahnuť, pretože nastala skutočnosť predvídaná právnou normou a zároveň – prijať konkrétne opatrenia upravené zákonom a – je povinný ponúknuť riešenie,
2. kedy štát môže zasiahnuť a ponúknuť rôzne možnosti riešenia.

Vzhľadom na to, že v oblasti pomoci deťom pôsobia aj neštátne subjekty je potrebné upraviť možnosť poskytovania niektorých činností sociálnoprávnej ochrany aj neštátnymi subjektami s primeraným finančným príspevkom na ich činnosť.