Zákon o rodine upravuje rodinnoprávne vzťahy. Právne vzťahy a z nich vyplývajúce práva a povinnosti vznikajú, menia sa a zanikajú na základe právnych skutočností predvídaných právnymi normami. Teda pre oblasť rodinného práva platí všeobecná zásada, že za právne skutočnosti sa považujú len také skutočnosti, s ktorými objektívne právo spája vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností, právnych vzťahov.

Zákon o rodine stanovuje, že jeho ustanovenia je treba používať v duchu základných zásad:
 Dobrovoľnosti a slobodného rozhodovania pri uzavretí manželstva
 Rovnoprávnosti muža a ženy
 Ochrany manželstva, rodiny a matky dieťaťa
 Vzájomnej pomoci členov rodiny podľa schopností a možností
 Monogamie
 Rovnosti civilného sobáša a cirkevného sobáša

Z histórie rodinného práva - platil všeobecný občiansky zákonník z roku 1811, ktorý upravil právne postavenie detí, zaviedol inštitút detí manželských a nemanželských. Išlo o diskrimináciu nemanželských detí, čo bolo zrejmé v tom, že nemanželským deťom sa ustanovoval poručník.
Zákon č. 320/1919 tzv. manželská novela upravovala formu uzavierania manželstva, nezlučiteľnosť manželstva a prekážky manželstva. Táto novela zaviedla fakultatívny občiansky sobáš popri cirkevnom sobáši. Pokiaľ ide o vzťahy medzi rodičmi a deťmi, manželia mali právo spoločného dozoru o deti, právo vychovávať a trestať. Vedúce postavenie v rodine mal muž – otec, ktorý bol zákonným zástupcom dieťaťa a správca jeho majetku. Rodinné právo v období 1. republiky bolo nejednotné a ani tzv. manželskou novelou sa neodstránilo nerovnoprávne postavenie muža a ženy a diskriminácia nemanželských detí.
Ústava 9. mája 1948 výrazne vytýčila rovnosť postavenia žien a mužov v rodine a spoločnosti.
Zákon č. 46/1959 Zb., ktorý zmenil zákon č. 265/1949 Zb. o rodinnom práve, preniesol aj doterajšiu právomoc súdov v niektorých otázkach maloletých na orgány národných výborov, súčasných okresných úradov, napr. povolenie uzavrieť manželstvo starším ako 16 rokov a mladších ako 18 rokov, ustanovenie, kontrola a odvolanie poručníka.
Začiatky sociálnoprávnej ochrany sa na území Slovenska začali rozvíjať koncom minulého storočia (napr. rakúsky zákon o „chudobe“ z roku 1868, ktorý ukladal domovským obciam povinnosť postarať sa o siroty), na začiatku storočia začali vznikať prvé dobrovoľnícke združenia zaoberajúce sa pomocou deťom. Počas obdobia I.