alternatívny spôsob života a to návratom k prírode, k orientálnym duchovným prúdom alebo k úniku pred problémami sveta pomocou drog, izolovaných komunitných foriem, rockovej hudby a podobne. Mnohé z týchto skupín začali zakladať ako protiváhu štátnych škôl vlastné školy pre svoje deti a deti rovnako zmýšľajúcich ľudí, ktoré nazývali „free schools“. V európskych krajinách sa uplatňovali iné- odlišné ciele, koncepcie, obsahy. Väčšinou vychádzali z antiautoritatívnej koncepcie, inej organizácie vyučovacieho procesu s dôrazom na záujmy a potreby detí, partnerstva detí a dospelých, priamej komunikácie bez pomoci učebníc a učebných pomôcok. Začiatky alternatívneho školstva u nás súvisia so zmenou politického systému koncom roku 1989, ktorá sa značne prejavila aj v oblasti školstva. Vznik alternatívnych škôl spôsobil vytvorenie zdravého konkurenčného prostredia, ktoré viedlo k zvýšeniu odbornosti výchovno- vzdelávacej práce učiteľov a vychovávateľov, a k vytvoreniu priaznivejšieho prostredia pre učiteľa i žiaka.



b) Alternatívne školy v súčasnosti

Vznik alternatívnych škôl pokračuje aj v súčasnosti. Sú to najmä waldorfské školy, školy s pedagogikou
M. Montessoriovej, škola hrou, alebo školy s integrovaným tematických vyučovaním.
Súčasné alternatívne školy majú rôzny charakter, predstavujú rôzne modely, vychádzajú z rôznych filozofických pozícií, ale majú určité spoločné východiská:
1. Škola má slúžiť dieťaťu a nie naopak, musí vychádzať z potrieb dieťaťa a jeho schopností, zabezpečovať rozvoj osobnosti podľa jeho možností. To znamená, musí vychádzať viac zo skúseností dieťaťa a individualizovať vyučovací proces.
2. Hlavným cieľom výchovy a vzdelávania je rozvoj osobnosti dieťaťa, aby dieťa rozvíjalo samo seba- samostatnosť, sebavýchova, schopnosť efektívne sa učiť a i. Teda nie odovzdávať vedomosti, ale rozvíjať schopnosti a vlastnosti s dôrazom na tvorivé a hodnotiace myslenie.
3. Pripravovať dieťa na jeho vlastný život- vychádzať z jeho skúseností, rozvíjať jeho záujmy, kultivovať jeho vzťah k svetu, k ľuďom, k učeniu, k sebe samému, budovať jeho sebavedomie, schopnosť sebarealizovať sa.
4. V obsahu vyučovania sa kladie dôraz na zmysluplnosť učiva, rozvoj tvorivosti, fantázie, prosociálnosti, schopnosti učiť sa, emocionálne prvky, rozvoj komunikácie a schopnosť spolupracovať.
5. Alternatívne školy sa usilujú o zvýšenie slobody dieťaťa vo vyučovaní.