Dieťa sa podieľa na tvorbe obsahu a organizácii vyučovania, je mu dopriaty voľný pohyb, oddych počas vyučovania, možnosť komunikácie so spolužiakmi.
6. Alternatívne školy väčšinou odsudzujú autoritatívne direktívne vyučovanie, snažia sa presadzovať to, čo rozvíja vlastnú identitu žiaka prostredníctvom úcty k nemu, empatie, dôvery, pozitívneho oceňovania.
7. Hodnotenie je založené na vlastných možnostiach a schopnostiach dieťaťa, hodnotí sa jeho pokrok oproti predchádzajúcemu stavu. Hodnotí sa prevažne slovne.
8. Alternatívne školy preferujú také postupy, metódy a formy, ktoré uľahčujú učenie. Často sa využívajú tvorivé a sociálne hry, dramatické, komunikatívne, prosociálne zamerané cvičenia, cvičenia na uvoľňovanie, rozvoj zmyslov, bádateľské postupy a projekty, dialóg. Nevyhnutná je pôsobivá motivácia.
9. Triedno- hodinová systém je často nahradený flexibilnou vyučovacou dobou podľa potrieb žiakov a učiteľa, epochálnym vyučovaním, vyučovaním v blokoch podľa potreby. PEDAGOGIKA MÁRIE MONTESSORIOVEJ

Mária Montessoriová (1870 Taliansko- 1952 Holandsko) bola popredná talianska lekárka a pedagogička. Mária M. sa narodila 31. augusta 1870 v Chiaravalle, v provincii Ancona. Čoskoro sa však dostala do Ríma, kde ako jediné dieťa šťastne žila so svojimi rodičmi. Túžila po štúdiu, čo v tej dobe nebolo pre dievča vôbec bežné. Začala študovať na univerzite v Ríme, kde roku 1896 získala ako prvá žena v Taliansku doktorát medicíny. Stala sa docentkou antropológie a intenzívne spolupracovala s psychiatrickými klinikami. Tu prišla do styku s vývojovo narušenými deťmi a postupne dospela k presvedčeniu, že sú oveľa učenlivejšie, ako sa všeobecne predpokladalo. Preto rezignovala na svoje univerzitné miesto a lekársku prax, aby mohla viesť tzv. ortofrenickú školu pre slabomyseľné a zaostalé deti. Začiatkom 20. storočia vytvorila model, tzv. domovy detí (Casa dei bambini), z ktorých prvý založila v San Lorenze, bedárskej štvrti Ríma v roku 1907. Bol to domov pre troj- až šesť ročné deti z robotníckych vrstiev. Tu realizovala svoju vlastnú pedagogickú koncepciu založenú na nezvyčajne liberálnom postoji k deťom, na povzbudzovaní ich samostatnosti v špeciálne upravenom prostredí. Každé dieťa sa zamestnávalo podľa svojich záľub a nové poznatky získavalo predovšetkým hrou. Aplikovala tu svoje dobré skúsenosti týkajúce sa podnetového prostredia. Poprvýkrát začala používať a ďalej rozvíjala materiál pre zmyslovú výchovu vytvorený pôvodne pre mentálne retardované deti, školský materiál na nácvik čítania, písania a počítania. Zamestnávala deti praktickými činnosťami, ako sú utieranie prachu a zametanie. Neskôr sa začala venovať prednáškovej a spisovateľskej činnosti. Prácu Márie Montessoriovej ocenil aj Sigmund Freud po roku 1926, keď bol vo Viedni založený Montessori - Institut. a) Filozofia Márie Montessoriovej

"Pomôž mi, aby som to urobil sám", táto prosba s ktorou sa na M.