To mu umožňuje harmonický a zdravý rozumový, emocionálny, duševný a telesný vývin.
Podstatnú zložku vyučovania tvorí vlastná samostatná vzdelávacia činnosť dieťaťa, vedená jeho záujmom, stimulovaná učiteľom (vychovávateľom) a zabezpečovaná pripraveným prostredím v školskej triede. Učiteľ má zabezpečený dostatočne voľný priestor pre originálnu tvorivú prácu so žiakom i s celou triedou. Výrazná je diagnostická zložka jeho práce. Poznanie žiaka, informácie o jeho postupe a vývoji tvoria základ pre jeho ďalšiu individuálnu prácu so žiakom. Frontálne vyučovanie je nahradené mnohostrannou organizačnou a metodickou diferenciáciou. Táto koncepcia umožňuje realizovať súčasné moderné trendy v oblasti vyučovania- skupinovú prácu, projektové vyučovanie alebo globálnu výchovu. Na prvom stupni (1. – 5. ročník) žiaci nie sú klasifikovaný známkou. Ich postup v učení je zachytený v „Knihe uložených úloh“ a na konci školského roka je ich všestranný rast charakterizovaný písomným slovným hodnotením triedneho učiteľa.
V škole nie je stanovený presný rozvrh hodín pre jednotlivé predmety, ani tradičný učebný plán. Dieťa má zaručenú voľnosť a slobodu v pripravenom prostredí a samo sa snaží rozmnožiť svoje poznatky. Učiteľ nerieši problém, ako sprostredkovať a podať presne stanovené poznatky, ale ako uviesť a usmerňovať dieťa v jeho túžbe po vedomostiach. V tejto súvislosti je dôležité vedenie pedagogického denníka, aby mal učiteľ presný prehľad o úrovni vývoja dieťaťa v každom vyučovacom predmete.

Podstatným rysom montessoriovského systému je organizačná štruktúra školy. Veľký význam má voľné zoskupovanie detí a učenia sa v skupinách. Odmieta sa mechanické členenie tried podľa veku detí, tak ako je to v klasickej škole. Usporiadanie školských tried je špecifické a dôsledne vychádza z pedagogických zásad Márie Montessoriovej. V triede sú deti niekoľkých vekových kategórií: 2 ½ - 6 rokov, 6- 9 rokov, 9- 12 rokov, 12- 15 rokov. Pri vytváraní školských tried sa rešpektujú jednotlivé vývojové obdobia so špecifickými spôsobmi konania a správania, so špecifickými charakteristikami.
Toto členenie má podstatný význam pre sebavýchovu, predovšetkým sociálnu výchovu. Deti sú stimulované k správaniu z vývojových stupňov mladších a starších detí. Vzhľadom k organizácii tried s väčším vekovým rozpätím žiakov považujeme za maximálny počet žiakov 25 v triede, minimálna hranica počtu žiakov je 15 v triede.

Dieťa po absolvovaní školy, resp.