ALTERNATÍVNE ŠKOLY
Alternatívne školstvo je pojem pre mnohých ľudí neznámy. Niektorí si pod ním predstavia školy určené pre postihnuté alebo slabomyseľné deti. Nie je to však tak, alternatívne školstvo predstavuje súbor alternatívnych škôl, ktoré poskytujú iný spôsob výučby v materských a základných školách. Alternatívne školy okrem základných vedomostí poskytujú deťom aj upevnené hodnoty a ucelené názory pre ich ďalší život. Pojem alternatívny je odvodený z latinského slova alter, čo znamená iný, zmenený. Alternatívne školy by teda mali byť v najširšom slova zmysle školy, ktoré uplatňujú iné obsahy vzdelávania, iné formy vzdelávania, iný vyučovací proces a inú atmosféru vzťahov medzi učiteľmi a žiakmi. Alternatívnou školou môže byť súkromná ale aj štátna škola. a) Vznik alternatívnych škôl

Koncom 18. a začiatkom 19. storočia začal vo väčšine európskych krajín prenikať štát do správy a riadenia škôl. Preto boli školy rozdelené na verejné (štátne) a súkromné (cirkevné). Koncom 19. storočia došlo vo väčšine európskych krajín k duchovnej kríze a verejné školy boli označené za spoluvinníka tejto krízy. Preto nastáva potreba škôl vymaniť sa spod štátneho vplyvu. V prvej polovici 20. storočia bola snaha vytvoriť tzv. voľnú školu, ktorá mala byť neštátnou verejnou školou a súčasne školou bez vplyvu cirkvi. V zahraničnej pedagogike sa alternatívne školy rozdeľujú podľa doby vzniku a tradícií, na ktoré nadväzujú. Do 1. vlny reformného pedagogického hnutia sú zaraďované školy a smery, ktoré vznikli začiatkom 20. storočia, približne do roku 1933. Patria sem školy pracujúce podľa pedagogiky M. Montessoriovej, C. Freineta, waldorfské školy podľa R. Steinera, jenský plán P. Petersena, daltonský plán H. Parkhurstovej, winnetská sústava C. Washburna, pragmatická pedagogika J. Deweya a iné. Tieto školy boli charakteristické pedocentrickou orientáciou, vychádzali zo spontánnosti dieťaťa, presadzovali prirodzenosť, spojenie s každodenným životom, učenie na základe skúseností, slobodu dieťaťa, individuálnu výučbu. Po 2. svetovej vojne prišla druhá vlna reformného hnutia, v ktorej sa formovala prudká opozícia voči existujúcemu školskému systému riadeného štátom. V polovici 60- tych rokov sa začali z USA do Európy šíriť názory rozličných spoločenských skupín (mládeže i dospelých), ktoré sa usilovali hľadať tzv.

alternatívny spôsob života a to návratom k prírode, k orientálnym duchovným prúdom alebo k úniku pred problémami sveta pomocou drog, izolovaných komunitných foriem, rockovej hudby a podobne. Mnohé z týchto skupín začali zakladať ako protiváhu štátnych škôl vlastné školy pre svoje deti a deti rovnako zmýšľajúcich ľudí, ktoré nazývali „free schools“. V európskych krajinách sa uplatňovali iné- odlišné ciele, koncepcie, obsahy. Väčšinou vychádzali z antiautoritatívnej koncepcie, inej organizácie vyučovacieho procesu s dôrazom na záujmy a potreby detí, partnerstva detí a dospelých, priamej komunikácie bez pomoci učebníc a učebných pomôcok. Začiatky alternatívneho školstva u nás súvisia so zmenou politického systému koncom roku 1989, ktorá sa značne prejavila aj v oblasti školstva. Vznik alternatívnych škôl spôsobil vytvorenie zdravého konkurenčného prostredia, ktoré viedlo k zvýšeniu odbornosti výchovno- vzdelávacej práce učiteľov a vychovávateľov, a k vytvoreniu priaznivejšieho prostredia pre učiteľa i žiaka.

b) Alternatívne školy v súčasnosti

Vznik alternatívnych škôl pokračuje aj v súčasnosti. Sú to najmä waldorfské školy, školy s pedagogikou
M. Montessoriovej, škola hrou, alebo školy s integrovaným tematických vyučovaním.
Súčasné alternatívne školy majú rôzny charakter, predstavujú rôzne modely, vychádzajú z rôznych filozofických pozícií, ale majú určité spoločné východiská:
1. Škola má slúžiť dieťaťu a nie naopak, musí vychádzať z potrieb dieťaťa a jeho schopností, zabezpečovať rozvoj osobnosti podľa jeho možností. To znamená, musí vychádzať viac zo skúseností dieťaťa a individualizovať vyučovací proces.
2. Hlavným cieľom výchovy a vzdelávania je rozvoj osobnosti dieťaťa, aby dieťa rozvíjalo samo seba- samostatnosť, sebavýchova, schopnosť efektívne sa učiť a i. Teda nie odovzdávať vedomosti, ale rozvíjať schopnosti a vlastnosti s dôrazom na tvorivé a hodnotiace myslenie.
3. Pripravovať dieťa na jeho vlastný život- vychádzať z jeho skúseností, rozvíjať jeho záujmy, kultivovať jeho vzťah k svetu, k ľuďom, k učeniu, k sebe samému, budovať jeho sebavedomie, schopnosť sebarealizovať sa.
4. V obsahu vyučovania sa kladie dôraz na zmysluplnosť učiva, rozvoj tvorivosti, fantázie, prosociálnosti, schopnosti učiť sa, emocionálne prvky, rozvoj komunikácie a schopnosť spolupracovať.
5. Alternatívne školy sa usilujú o zvýšenie slobody dieťaťa vo vyučovaní.

Dieťa sa podieľa na tvorbe obsahu a organizácii vyučovania, je mu dopriaty voľný pohyb, oddych počas vyučovania, možnosť komunikácie so spolužiakmi.
6. Alternatívne školy väčšinou odsudzujú autoritatívne direktívne vyučovanie, snažia sa presadzovať to, čo rozvíja vlastnú identitu žiaka prostredníctvom úcty k nemu, empatie, dôvery, pozitívneho oceňovania.
7. Hodnotenie je založené na vlastných možnostiach a schopnostiach dieťaťa, hodnotí sa jeho pokrok oproti predchádzajúcemu stavu. Hodnotí sa prevažne slovne.
8. Alternatívne školy preferujú také postupy, metódy a formy, ktoré uľahčujú učenie. Často sa využívajú tvorivé a sociálne hry, dramatické, komunikatívne, prosociálne zamerané cvičenia, cvičenia na uvoľňovanie, rozvoj zmyslov, bádateľské postupy a projekty, dialóg. Nevyhnutná je pôsobivá motivácia.
9. Triedno- hodinová systém je často nahradený flexibilnou vyučovacou dobou podľa potrieb žiakov a učiteľa, epochálnym vyučovaním, vyučovaním v blokoch podľa potreby. PEDAGOGIKA MÁRIE MONTESSORIOVEJ

Mária Montessoriová (1870 Taliansko- 1952 Holandsko) bola popredná talianska lekárka a pedagogička. Mária M. sa narodila 31. augusta 1870 v Chiaravalle, v provincii Ancona. Čoskoro sa však dostala do Ríma, kde ako jediné dieťa šťastne žila so svojimi rodičmi. Túžila po štúdiu, čo v tej dobe nebolo pre dievča vôbec bežné. Začala študovať na univerzite v Ríme, kde roku 1896 získala ako prvá žena v Taliansku doktorát medicíny. Stala sa docentkou antropológie a intenzívne spolupracovala s psychiatrickými klinikami. Tu prišla do styku s vývojovo narušenými deťmi a postupne dospela k presvedčeniu, že sú oveľa učenlivejšie, ako sa všeobecne predpokladalo. Preto rezignovala na svoje univerzitné miesto a lekársku prax, aby mohla viesť tzv. ortofrenickú školu pre slabomyseľné a zaostalé deti. Začiatkom 20. storočia vytvorila model, tzv. domovy detí (Casa dei bambini), z ktorých prvý založila v San Lorenze, bedárskej štvrti Ríma v roku 1907. Bol to domov pre troj- až šesť ročné deti z robotníckych vrstiev. Tu realizovala svoju vlastnú pedagogickú koncepciu založenú na nezvyčajne liberálnom postoji k deťom, na povzbudzovaní ich samostatnosti v špeciálne upravenom prostredí. Každé dieťa sa zamestnávalo podľa svojich záľub a nové poznatky získavalo predovšetkým hrou. Aplikovala tu svoje dobré skúsenosti týkajúce sa podnetového prostredia. Poprvýkrát začala používať a ďalej rozvíjala materiál pre zmyslovú výchovu vytvorený pôvodne pre mentálne retardované deti, školský materiál na nácvik čítania, písania a počítania. Zamestnávala deti praktickými činnosťami, ako sú utieranie prachu a zametanie. Neskôr sa začala venovať prednáškovej a spisovateľskej činnosti. Prácu Márie Montessoriovej ocenil aj Sigmund Freud po roku 1926, keď bol vo Viedni založený Montessori - Institut. a) Filozofia Márie Montessoriovej

"Pomôž mi, aby som to urobil sám", táto prosba s ktorou sa na M.

Montessoriovú obrátilo malé dieťa sa stala hlavným krédom jej pedagogiky. To znamená, že úlohou dospelých je urobiť všetko preto, aby dieťa vlastnými silami a svojim tempom získalo nové vedomosti. Slobodný vývoj dieťaťa je základom pedagogickej teórie a praxe M. Montessoriovej. Dieťa sa samo rozhoduje čo bude robiť, s kým a s čím sa bude hrať a ako dlho sa bude hrať. Sloboda ale neznamená, že dieťa si môže robiť čo chce. Sloboda bez organizácie práce by bola zbytočná- dieťa sleduje svoj vnútorný základ, vnútorné pocity. Úlohou pedagóga v procese vyučovania, je príprava optimálneho prostredia a pomôcok. Didaktický materiál a predmety, ktoré dieťa obklopujú majú byť pre dieťa podnetné a pripravené tak, aby rozvíjali jeho osobnosť. Dieťa je schopné sústrediť sa intenzívne a dlhodobo na prácu, ktorá ho zaujme. Polarizácia pozornosti je základom jeho učenia. b) Koncepcia programu

Pedagogická koncepcia bola zaradená medzi pedocentricky orientované koncepcie tzv. reformného pedagogického hnutia a alternatívnej pedagogiky. Vyznačuje sa výraznými didaktickými a metodickými, funkčnými inováciami v rámci učebného procesu, rešpektujúceho osobnosť dieťaťa, samočinnosť a slobodu voľby v pedagogicky pripravenom prostredí triedy, školy alebo rodiny.
Pre realizáciu výchovných a vzdelávacích cieľov v montessoriovskom systéme je nevyhnutná neformálna, úzka spolupráca školy s rodinou. Rodičia majú umožnený vstup do vyučovania, úzko spolupracujú a komunikujú s učiteľom, spoločne postupujú pri vzdelávaní a výchove dieťaťa. Podieľajú na organizovaní akcií, ktoré spájajú prostredie školy so širším sociálnym prostredím.

c) Formy a metódy

Vo výchovno- vzdelávacom procese začíname pracovať vždy s konkrétnym materiálom, ktorý dieťa pozná z každodenného života- môže ho uchopiť, precítiť všetkými zmyslami a následne pochopiť a klasifikovať. Materiál musí vzbudzovať záujem dieťaťa tvarom, farbou, leskom, zvukom.. Využívame metódu predvádzania a napodobovania: dieťaťu predvedieme celý priebeh práce pomaly a plynulo, pritom však každý jej pohybový krok izolovane zdôrazníme. Tým poskytujeme dieťaťu vonkajší (fyzický) poriadok, jasnú orientáciu, ktorá vedie ku koordinácii a kontrole všetkých jeho pohybov. Dieťa má vnútornú potrebu učiť sa, jeho osobnosť chce neustále získavať nové poznatky z okolia. Postupne zvláda elementárne pohybové cvičenia, učí sa starať o seba a o svoje prostredie, rozvíja svoje sociálne cítenie a vôľové vlastnosti.

Postupne nadobúda schopnosť abstraktného myslenia, presnosť, istotu a radosť z práce. Materiál na tréning senzomotoriky oslovuje každý zmysel dieťaťa zvlášť, no napriek tomu poskytuje multisenzoriálny zážitok. Všetky nové pojmy súvisiace so zmyslovým prežívaním sú uvádzané v trojstupňovej lekcii- najprv uvedieme slovo v priamej súvislosti s predmetom, potom žiadame dieťa, aby našlo predmet podľa uvedeného pojmu a nakoniec musí dieťa samo predmet pomenovať. Práca s týmto materiálom je bázou pre neskoršie jazykové a matematické cvičenia, ktoré dieťa prirodzeným spôsobom a formou hry posúva „od konkrétneho uchopenia k abstraktnému pochopeniu“.

Pedagogický materiál Márie Montessoriovej je rozčlenený do piatich základných skupín:
1. cvičenia každodenného života
2. cvičenie na rozvoj a zjemňovanie zmyslov
3. matematické cvičenia
4. jazykové cvičenia
5. kozmická výchova

Vyučovanie je založené na princípe „polarizácie osobnosti“. To znamená, že je dieťa zaujaté určitou činnosťou a plne sa na ňu sústredí. Podmienky vyučovania :
- slobodná voľba činností (samovzdelávanie, spontánna aktivita, nová rola učiteľa)
každé dieťa je motivované k učeniu túžbou spoznať svete, túžbou po vzdelaní
- rešpektovanie harmónie duševného a fyzického prejavu dieťaťa (poznanie a rešpektovanie senzitívnych období a tvorivého potenciálu dieťaťa)
- umožnenie voľného prirodzeného pohybu dieťaťa (telesná a duševná harmónia je podmienkou sebarealizácie človeka)

Aby mohlo dieťa samostatne a koncentrovane pracovať, potrebuje dôsledne organizované prostredie , v ktorom nájde primerané množstvo podnetov na zmyslové vnímanie a vlastnú aktivitu. Zariadenie miestnosti musí zodpovedať proporciám dieťaťa a všetky predmety v ňom musia byť pre dieťa lákavé, kompletné a ľahko dostupné.
Výchovná práca je založená na princípe pedocentrizmu a spontánneho sebarozvíjania dieťaťa. Vychovávateľ zostáva v pozadí a usiluje sa o to, aby se dieťa čo najviac prejavilo a presadilo, bolo nezávislé a samostatné. Vychovávateľ by mal rešpektovať telesný a duševný rozvoj, ktorý sa uskutočňuje v určitých intervaloch, tzv. senzitívnych fázach.
Metodika Márie Montessoriovej rešpektuje tieto tzv. senzitívne obdobia, ktoré sa u každého dieťaťa periodicky striedajú do veku 6 rokov. Ide o obdobia zvláštnej citlivosti, ktorá umožňuje spontánne vnímať a komplexne prijímať určité javy a podnety. Dieťa v tomto čase absorbuje nové prvky zo svojho prostredia podvedome, a teda bez akejkoľvek námahy.

Tak napríklad vo veku 0- 5 rokov má dieťa svoje senzitívne obdobie pre zjemňovanie zmyslov a rozvoj reči, vo veku 1- 3 rokov je najvhodnejší čas na budovanie psychického a fyzického poriadku a vo veku 2- 6 rokov na vytváranie sociálnych vzťahov. Každé senzitívne obdobie má prechodné trvanie a slúži len na to, aby si dieťa zvnútornilo určitú schopnosť či vlastnosť. Kaď sa tak stane, príslušná senzitívnosť pozvoľna odznieva.

Učiteľ musí ovládať filozofiu vzdelávacieho systému a hlboko si osvojiť pedagogiku Márie Montessoriovej. Podstatnú zložku jeho príprav tvorí osvojenie praktických zručností v didaktickej práci s učebným materiálom. Absolvent vzdelávacieho programu pedagogiky Márie Montessoriovej obdrží Montessoriovej diplom, ktorý ho oprávňuje vyučovať v materskej alebo základnej škole montessoriovského typu. Učiteľ montessoriovskej školy musí prejsť i vzdelaním pre predškolský stupeň. Učiteľ je „dynamickým spojivom“ medzi pripraveným prostredím a dieťaťom. Nesmie žiadnou formou zasahovať do koncentrovanej činnosti dieťaťa, aby neprerušil jeho pracovný cyklus. Je pre dieťa pozitívnym vzorom, dôležitú úlohu zohráva pri práci s rodičmi. Jeho úlohou je predovšetkým chrániť a usmerňovať životné impulzy dieťaťa na ceste k sebadisciplíne a vnútornému poriadku.
Vychovávateľ by mal dieťa viesť bez toho, aby nechával príliš pocítiť svoju prítomnosť, ale zároveň musí byť pripravený k požadovanej pomoci. Nikdy nesmie vstupovať ako prekážka medzi dieťaťom a jeho skúsenosťou. Aktívne vedenie prebieha nepriamo cez prípravu vekovo primeraného a podnetného prostredia. Vychovávateľ má byť spolupracovníkom, pomocníkom a podnecovateľom dieťaťa.

d) Montessoriovská škola

Montessoriovská škola je všeobecnou jednotnou školou, poskytujúcou vzdelanie deťom od 2 ½ roka do 15 rokov. Vnútorne je rozčlenená na materskú školu (2 ½ - 6 rokov) a základnú deväťročnú školu (6- 15 rokov), ktorá umožňuje žiakom pokračovať vo vzdelávaní na akejkoľvek strednej škole či odbornom učilišti. Škola poskytuje žiakom kvalitné vzdelanie, ktoré zodpovedá vzdelávaciemu štandardu slovenskej základnej školy. Škola sa svojou koncepciou dôsledne riadi princípmi pedagogiky Márie Montessoriovej, ktorú rozvíja vzhľadom k miestnym, časovým a kultúrnym podmienkam.
Hlavným cieľom školy je pomáhať dieťaťu v poznávaní sveta i seba samého. Dieťa sa stáva samostatným, slobodným, aktívnym človekom, zodpovedným za svoje konanie. Osvojuje si materský jazyk, cudzie jazyky, vedy o prírode, o spoločnosti, základy umenia, venuje sa telesným a pracovným aktivitám.

To mu umožňuje harmonický a zdravý rozumový, emocionálny, duševný a telesný vývin.
Podstatnú zložku vyučovania tvorí vlastná samostatná vzdelávacia činnosť dieťaťa, vedená jeho záujmom, stimulovaná učiteľom (vychovávateľom) a zabezpečovaná pripraveným prostredím v školskej triede. Učiteľ má zabezpečený dostatočne voľný priestor pre originálnu tvorivú prácu so žiakom i s celou triedou. Výrazná je diagnostická zložka jeho práce. Poznanie žiaka, informácie o jeho postupe a vývoji tvoria základ pre jeho ďalšiu individuálnu prácu so žiakom. Frontálne vyučovanie je nahradené mnohostrannou organizačnou a metodickou diferenciáciou. Táto koncepcia umožňuje realizovať súčasné moderné trendy v oblasti vyučovania- skupinovú prácu, projektové vyučovanie alebo globálnu výchovu. Na prvom stupni (1. – 5. ročník) žiaci nie sú klasifikovaný známkou. Ich postup v učení je zachytený v „Knihe uložených úloh“ a na konci školského roka je ich všestranný rast charakterizovaný písomným slovným hodnotením triedneho učiteľa.
V škole nie je stanovený presný rozvrh hodín pre jednotlivé predmety, ani tradičný učebný plán. Dieťa má zaručenú voľnosť a slobodu v pripravenom prostredí a samo sa snaží rozmnožiť svoje poznatky. Učiteľ nerieši problém, ako sprostredkovať a podať presne stanovené poznatky, ale ako uviesť a usmerňovať dieťa v jeho túžbe po vedomostiach. V tejto súvislosti je dôležité vedenie pedagogického denníka, aby mal učiteľ presný prehľad o úrovni vývoja dieťaťa v každom vyučovacom predmete.

Podstatným rysom montessoriovského systému je organizačná štruktúra školy. Veľký význam má voľné zoskupovanie detí a učenia sa v skupinách. Odmieta sa mechanické členenie tried podľa veku detí, tak ako je to v klasickej škole. Usporiadanie školských tried je špecifické a dôsledne vychádza z pedagogických zásad Márie Montessoriovej. V triede sú deti niekoľkých vekových kategórií: 2 ½ - 6 rokov, 6- 9 rokov, 9- 12 rokov, 12- 15 rokov. Pri vytváraní školských tried sa rešpektujú jednotlivé vývojové obdobia so špecifickými spôsobmi konania a správania, so špecifickými charakteristikami.
Toto členenie má podstatný význam pre sebavýchovu, predovšetkým sociálnu výchovu. Deti sú stimulované k správaniu z vývojových stupňov mladších a starších detí. Vzhľadom k organizácii tried s väčším vekovým rozpätím žiakov považujeme za maximálny počet žiakov 25 v triede, minimálna hranica počtu žiakov je 15 v triede.

Dieťa po absolvovaní školy, resp.

osvojení si pedagogiky Márie Montessoriovej, má mať určité hodnotové ciele:
- žiaci sa majú orientovať v základných mravných hodnotách, a na základe „vnútorného“ prijatia sa s nimi stotožňovať
- pochopiť základné princípy demokratickej spoločnosti, naučiť sa prejaviť ako aktívny, zodpovedný občan
- rešpektovať právo a zákony
- vážiť si svoju vlasť, uvedomovať si hodnotu a rovnosť každého človeka- prijatie týchto hodnôt zaručuje rasovú, náboženskú a vlastne všetky formy tolerancie
- pochopiť význam medzinárodnej spolupráce a dorozumenia sa
- pochopiť význam života a zdravia, osvojiť si zásady zdravého životného štýlu
- utvoriť si silný vzťah k životnému prostrediu a zodpovednosť zaň
- naučiť sa starať sa o seba, získať pocit sebaúcty a sebaistoty, rešpektovať druhých a spolupracovať s nimi

V priebehu návštevy materskej školy a 1. stupňa základnej školy majú žiaci získať základné nástroje kultúrnej komunikácie a s jej pomocou aktívne rozvíjať svoju osobnosť. Na základe poznania si utvoriť ucelený, názorný obraz prirodzeného a spoločenského prostredia, rozvinúť primerané rozumové schopnosti, zmysly i telesné zručnosti, emocionálnu a vôľovú zložku osobnosti, čo sa výrazne prejaví v úrovni poznávacích procesov, medziľudských vzťahov a osobných charakteristík (vnútorná zodpovednosť, priateľstvo, sebaistota). Žiaci získajú základy kvalitného všeobecného vzdelania v rozsahu ich potrieb, predpokladov a možností. Dôležitou cieľovou zložkou je poznanie seba samého, schopnosť stanoviť si a realizovať ďalší životný program.

ZÁVER

Systém vzdelávania založený na princípoch učenia M. Montessoriovej je v súčasnosti využívaný prevažne v zahraničí. Známe sú materské školy v Nemecku, Švajčiarsku, Holandsku, Francúzsku, U.S.A., Kanade a iných krajinách. Existujú dokonca základné a stredné Montessori školy. Známou je aj materská škola Montessori v Prahe.
Prvky Montessori pedagogiky možno pozorovať aj na Slovensku. Je to napr. Materská škola Park Angelinum v Košiciach. V Košiciach sídli aj Montessori centrum (Združenie pre komplexnú integráciu zdravotne postihnutých detí, mládeže a dospelých občanov), ktorého cieľom je podpora komplexnej integrácie zdravotne postihnutých detí predškolského veku, žiakov školského veku a dospelých osôb, do škôl a bežného života v spoločnosti.
Spolupráca tohto centra s rodičmi postihnutých detí vyústila do zriadenia materskej a základnej školy podľa pedagogiky Márie Montessoriovej, ktorá umožňuje integráciu zdravotne postihnutých detí v súčasnom svete.
Na Základnej škole na Lazaretskej ulici v Bratislave sa pripravuje projekt, ktorý by mal vo výchove využívať predovšetkým počítačovú techniku a pripravovať tak deti na prácu s PC, s internetom a informáciami, bez ktorých sa v budúcnosti nezaobídu. Projekt bol inšpirovaný základnou myšlienkou školského systému Montessori- Pomôž mi, aby som to dokázal sám Teda má uplatniť trend, na ktorý prešli školské systémy vo svete - rešpektovanie dieťaťa pri budovaní učebných plánov, osnov i samotných študijných materiálov a učebníc.
Prvky Montessori pedagogiky sa objavujú aj vo vyučovacom procese na Gymnáziu sv. Františka z Assisi.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Alternatívne školstvo - pedagogika Márie Montessori