referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Elvíra
Štvrtok, 21. novembra 2024
Alternatívne školstvo - pedagogika Márie Montessori
Dátum pridania: 25.03.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: sockagas
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 801
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 11.5
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 19m 10s
Pomalé čítanie: 28m 45s
 
ALTERNATÍVNE ŠKOLY
Alternatívne školstvo je pojem pre mnohých ľudí neznámy. Niektorí si pod ním predstavia školy určené pre postihnuté alebo slabomyseľné deti. Nie je to však tak, alternatívne školstvo predstavuje súbor alternatívnych škôl, ktoré poskytujú iný spôsob výučby v materských a základných školách. Alternatívne školy okrem základných vedomostí poskytujú deťom aj upevnené hodnoty a ucelené názory pre ich ďalší život. Pojem alternatívny je odvodený z latinského slova alter, čo znamená iný, zmenený. Alternatívne školy by teda mali byť v najširšom slova zmysle školy, ktoré uplatňujú iné obsahy vzdelávania, iné formy vzdelávania, iný vyučovací proces a inú atmosféru vzťahov medzi učiteľmi a žiakmi. Alternatívnou školou môže byť súkromná ale aj štátna škola. a) Vznik alternatívnych škôl

Koncom 18. a začiatkom 19. storočia začal vo väčšine európskych krajín prenikať štát do správy a riadenia škôl. Preto boli školy rozdelené na verejné (štátne) a súkromné (cirkevné). Koncom 19. storočia došlo vo väčšine európskych krajín k duchovnej kríze a verejné školy boli označené za spoluvinníka tejto krízy. Preto nastáva potreba škôl vymaniť sa spod štátneho vplyvu. V prvej polovici 20. storočia bola snaha vytvoriť tzv. voľnú školu, ktorá mala byť neštátnou verejnou školou a súčasne školou bez vplyvu cirkvi. V zahraničnej pedagogike sa alternatívne školy rozdeľujú podľa doby vzniku a tradícií, na ktoré nadväzujú. Do 1. vlny reformného pedagogického hnutia sú zaraďované školy a smery, ktoré vznikli začiatkom 20. storočia, približne do roku 1933. Patria sem školy pracujúce podľa pedagogiky M. Montessoriovej, C. Freineta, waldorfské školy podľa R. Steinera, jenský plán P. Petersena, daltonský plán H. Parkhurstovej, winnetská sústava C. Washburna, pragmatická pedagogika J. Deweya a iné. Tieto školy boli charakteristické pedocentrickou orientáciou, vychádzali zo spontánnosti dieťaťa, presadzovali prirodzenosť, spojenie s každodenným životom, učenie na základe skúseností, slobodu dieťaťa, individuálnu výučbu. Po 2. svetovej vojne prišla druhá vlna reformného hnutia, v ktorej sa formovala prudká opozícia voči existujúcemu školskému systému riadeného štátom. V polovici 60- tych rokov sa začali z USA do Európy šíriť názory rozličných spoločenských skupín (mládeže i dospelých), ktoré sa usilovali hľadať tzv.
 
   1  |  2  |  3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: VARGA, K., MARUŠINSKÁ, M., KRAJČOVIČOVÁ, B., BOBEKOVÁ S.: Pedagogika Márie Montessoriovej, Inovačné projekty na základných a stredných školách, Metodické centrum Banská Bystrica, 1999, KOVÁČIKOVÁ, D., KOVÁČOVÁ, V., TURANSKÁ, E.: Všeobecná pedagogika. Banská Bystrica,1995, OBDRŽÁLEK, Z.: Škola, školský systém, ich organizácia a riadenie. Bratislava, 1999, ZELINKOVÁ, O.: Pomoz mi, abych to dokázal; Pedagogika Marie Montessoriové a její metody dnes. Praha, 1997, HELMINGOVÁ, H.: Pedagogika M. Montessoriovej. Bratislava, 1996
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.