„Učitelia, pod ktorých vedením vládne v triede neporiadok -neistý tolerantný typ, neistý agresívny typ a drilátorský typ -vykazujú relatívne nízku úspešnosť v učení, kým direktívni, autoritatívni a tolerantní učitelia majú pomerne vysoký výkonnostný štandard -žiaci sa im lepšie učia.“ (Jozef Gál, Interpersonálne vzťahy učiteľ - žiak vo vzdelávaní). V dôsledku toho vlastnosti učiteľovej osobnosti rozhodujú aj o celkovom vzťahu žiakov k škole. Vlastnosti učiteľovej osobnosti rozhodujú aj o istom ovzduší v triede, ktoré je viac menej priaznivé na učenie sa. Ak je učiteľ napríklad príliš prísny a kritický, žiaci strácajú sebadôveru, sú nesamostatní, neiniciatívni, zarazení. Existuje tu veľmi tenká hranica medzi primeranou prísnosťou, nárokmi. Preto „...je veľmi dôležité aby mal učiteľ zodpovedajúcu pedagogickú kvalifikáciu na to, aby túto hranicu vedel rozpoznávať.“ (László Karol, Teória a prax vo vzdelávaní učiteľov) U neho, vychádzajúc z Pardela: Pedagogická psychológia a Štefanoviča: Psychológia vzťahu medzi učiteľom a žiakom, sa pod tým rozumie predovšetkým: Odbornosť, Organizačný takt, Komunikatívnosť, Vynachádzavosť a dostatočná Prax, získaná predovšetkým na Univerzitách.

Požiadavky na učiteľa

Učiteľ musí byť na náležitej odbornej, pedagogickej a kultúrnej úrovni.
„Odborné vzdelanie učiteľa zahrnuje poznatky z vedných disciplín vyučovaných predmetov. Od učiteľa sa vyžaduje aby dobre ovládal prednášané učivo.“ (Ľudovít Bakoš, Teória výchovy) „Je všeobecne známe, že nikto nemôže naučiť to čo sám nevie, alebo to, čomu nedajbože sám nerozumie.“ (Václavík, Veda, prax a škola) „Učiteľove vedomosti z prednášaného učiva musia vysoko presahovať rámec učebníc, pričom majú byť pevné a učiteľ ich musí vedieť pohotovo používať. Žiaci, a najmä starší, si vážia iba takých pedagógov, ktorí sú dobrí odborníci vo svojom predmete.“ (Ľudovít Bakoš, Teória výchovy)
Požiadavky na pedagógovo všeobecné vzdelanie, sú v dnešnej dobe - rapídneho rozvoja vedy, techniky, umenia - veľmi veľké. Na učiteľa sa kladú také nároky, ako v máloktorom inom povolaní. Učiteľ musí neustále, nutne, odpovedať na otázky svojich žiakov, ktoré sa mnohokrát týkajú tých najnovších vecí. Toto vyvoláva tlak na učiteľa, aby v žiadnom prípade nezanedbával prípravu pred hodinou, a už vôbec nie prípravu ako takú, neustále samovzdelávanie, mimo školy.
„To aké osobné vlastnosti by učiteľ mal mať je podmienené tým, že učiteľ svojou osobnosťou výchovne vplýva na žiakov, pretože žiaci prejavujú sklon napodobňovať učiteľa, brať si z neho príklad. Preto by mal učiteľ stelesňovať predovšetkým kladné vlastnosti. Je samozrejmé, že žiadny človek, a teda ani pedagóg nemá len dobré vlastnosti, ale práve tie záporné by mal čo najviac potlačovať, pri výchove a styku so svojimi žiakmi.