Celkovo by učiteľ mal mať ušľachtilý charakter, t.j. mal by mať v popredí vlastnosti, ako čestnosť, statočnosť, zásadovosť, úprimnosť, priamosť, pravdovravnosť, dodržiavanie slova a pod. Negatívne vlastnosti (nečestnosť, neúprimnosť, pokrytectvo, škodoradosť a pod.) môžu pôsobiť na žiakov, veľmi zhubne a vedú k strate učiteľovej autority.“ (Ľudovít Bakoš, Teória výchovy)
Jednou z vlastností ktoré aj podľa môjho názoru majú byť v popredí je spravodlivosť. Ako môžem hovoriť z vlastnej skúsenosti, prípadná učiteľova nespravodlivosť je jednou z vlastností, ktorú žiaci najťažšie znášajú. Sám musím potvrdiť, že učiteľ ktorý bol vždy objektívne spravodlivý, bol pre mňa vždy primeranou autoritou. Rovnako je tiež podľa môjho názoru dôležité, aby učiteľ nepristupoval ku všetkému so stopercentnou vážnosťou. „Na žiakov blahodarne vplýva učiteľov optimizmus, zmysel pre humor a žart, ale samozrejme vhodne a v správnej miere uplatnený.“ (citát z prednášky Pedagogická komunikácia PhDr. Valentína Trubíniová, CSc.).
Požiadavku na správanie učiteľa voči žiakom možno najstručnejšie vyjadriť takto: učiteľ by mal mať žiakov rád - prejavovať úctu k žiakovej osobnosti, a zároveň byť k žiakom primerane náročný. Úcta učiteľa k žiakovej osobnosti sa má spájať s dôverou.

Pri určovaní miesta pedagóga vo výchovnovzdelávacom procese, si treba uvedomiť jednu vec, a to tú, že pokiaľ hovoríme o žiakoch najmladšieho veku, je pre nich učiteľ v dnešnej dobe mnohokrát viac ako ich rodičia. Netreba to chápať ako, to že rodičia sú v živote dieťaťa na druhom mieste, ale treba si uvedomiť, že dieťa strávi so svojim učiteľom mnohokrát väčší podiel času zo dňa než so svojimi rodičmi. Ďalej svojich rodičov považuje mnohokrát za niečo „isté“, a naopak v očiach učiteľa sa chce prezentovať v čo najlepšom svetle. Dieťa veľmi rýchlo pochopý, že jeho úspech v škole je pre mnohých rodičov tým najdôležitejším. A to je častokrát aj dôvod prečo sa toľko snažia o priazeň učiteľa. V dnešnej dobe, si mnoho rodičov myslí, že škola a učiteľ sú tu nato aby vychovali ich deti. Podľa môjho názoru, hlavným podielnikom na výchove dieťaťa má byť jeho rodina. Rodina, rodičia majú svoje dieťa vychovávať do života, naučiť ho základné veci o ňom. Učiteľ, by po nich mal pracovať, už s hotovím „materiálom“, a pripraviť dieťa, do života, z hľadiska jeho pôsobenia v kolektíve - spolupráce, súťaživosti, tolerancii voči ostatným v spoločnosti.