Vplyvy prostredia - činitele výchovy

Všetky vplyvy prostredia, ktoré obohacujú detskú skúsenosť formujú jeho osobnosť. Patria k nim predovšetkým: rodičia a škola, učitelia, vychovávatelia, trieda ako sociálna skupina, ďalej súrodenci, priatelia, spolužiaci a vôbec ľudia, s ktorými dieťa prichádza do styku, ale aj literatúra a umenie, rozhlas, televízia, noviny, internet atď. V čase mimo vyučovania, ako to uvádza Emília Kratochvílová: „...nadväzuje na výchovu v rodine a škole.“ Z tohto je zjavné, že najväčší vplyv na dieťa má jeho rodina a škola. A ako zástupca výchovy v škole pedagóg.

Postavenie učiteľa medzi činiteľmi výchovy

Medzi všetkými vplyvmi prostredia má od vstupu dieťaťa do školy najvýznamnejšie postavenie učiteľ (vychovávateľ).
Vedúce postavenie učiteľa je podmienené (tak ako ho uvádza Ľudovít Bakoš v Teórii výchovy):
Spoločenským postavením učiteľa, čo je dané tým, že škola je verejná inštitúcia a učiteľ v škole je predstaviteľom spoločnosti, zastupuje spoločnosť, je verejným činiteľom. Žiakovi, spoločnosť ukladá plniť učitelove požiadavky. Učiteľ okrem toho hodnotí žiaka, čím významne ovplyvňuje jeho spoločenské postavenie. Učiteľ v škole čiastočne preberá aj povinnosti rodičov; prejavuje starostlivosť o hmotné zabezpečenie žiaka, rozvíja a uspokojuje jeho záujmy a záľuby, pomáha žiakovi, radí mu, potešuje ho, zaujíma sa o jeho budúcnosť.
Ďalej je to odbornou a pedagogickou pripravenosťou učiteľa. Spomedzi tých, ktorí na žiaka výchovne vplývajú, je spravidla iba učiteľ na plnenie výchovno-vzdelávacích úloh odborne pripravený, kvalifikovaný. To mu umožňuje postaviť svoje výchovné pôsobenie na vedecké základy, realizovať ho cieľavedome a systematicky. Tým sa samozrejme neznevažuje, a už v žiadnom prípade nepodceňuje, význam a správnosť vplyvu, aký na dieťa majú jeho rodičia, rodina. Učiteľ je prosto jediná dospelá osoba v živote dieťaťa, ktorá „vie čo robí“, pretože je na to vyškolená. A nakoniec vzťahom žiakov k učiteľovi. Žiaci sa často obracajú na učiteľa s prosbou o pomoc, rôzne rady a informácie, ktoré prijímajú vážne. Učiteľ svojím pôsobením je pre nich silným zdrojom mnohích radostí, pri pochvale za dosiahnuté výsledky, ale aj zármutku, pri pokarhaní. Je veľmi dôležité uvedomiť si a ujasniť si, o aké deti sa jedná.

Je pravdou, že pedagóg ovplyvňuje svojich žiakov v každom veku, ale zároveň je faktom aj to, že „...čím menšie dieťa budem učiť, tým viac ho svojím správaním, výchovou ovplyvním...“

Podstata výchovnovzdelávacieho vplyvu učiteľa

Vo výchovnovzdelávacom procese dochádza k zákonitej vzájomnej interakcii medzi učiteľom a žiakom, pričom učiteľ pôsobí výchovne a vzdelávajúco na žiaka.
„Podstata výchovného pôsobenia učiteľa je v tom, že svojím vplyvom utvára osobnosť žiakov. Pritom učiteľ nepôsobí výchovne na žiakov iba slovom alebo tými svojimi vlastnosťami, ktoré sám chce uplatniť, ale celou svojou osobnosťou“ (Ľudovít Bakoš, Teória výchovy). Podstata vzdelávacieho pôsobenia učiteľovej osobnosti je v tom, že pozná hlbšie a širšie súvislosti žiakmi osvojovaných poznatkov, ako im ich môže poskytnúť učebnica. „Učiteľ by si mal uvedomovať zmysel poznávania, cieľ vyučovania.“ (Ľudovít Bakoš, Teória výchovy).

Vplyv učiteľovej osobnosti

Učiteľova osobnosť je kľúčom k úspechu i neúspechu v jeho výchovnovzdelávacej práci.
Kvalita učiteľovej osobnosti má predovšetkým veľký výchovný dosah. Medzi učiteľovými výchovnými výsledkami a kvalitami jeho osobnosti je veľmi úzka súvislosť. Vlastnosti učiteľovej osobnosti podmieňujú jeho autoritu a obľúbenosť u žiakov. Pritom učitelia s veľkou autoritou, resp. obľúbení učitelia hlboko výchovne vplývajú na žiakov, pretože žiaci sa radi a ochotne podrobujú ich výchovnému pôsobeniu a konajú v duchu ich požiadaviek. Takíto učitelia vychovávajú predovšetkým vlastným príkladom. Ich osobné vlastnosti sa stávajú vzorom pre sebavýchovu žiakov. Učitelia s malou autoritou, resp. neobľúbení učitelia majú obyčajne iba slabý výchovný vplyv na žiakov. Tu treba pochopiť, že termínom „neobľúbený“ sa v reči žiakov dnes obyčajne označuje taký učiteľ, ktorý býva väčšinou prísny. Obľúbenosťou sa v tomto prípade ale myslí, jeho obľúbenosť v tom zmysle, že „vie naučiť“, než to že je „povoľný“, a „neautoritatívny“. Kvalita učiteľovej osobnosti má formujúci vplyv nielen na utváranie osobnosti jednotlivých žiakov, ale aj na vzájomné vzťahy žiakov v triede. Napríklad učiteľ, ktorý pre svoje záporné vlastnosti robí v triede protekciu, negatívne ovplyvňuje aj vzťahy v triednom kolektíve. Učiteľova osobnosť ovplyvňuje aj vzťahy žiakov k učiteľovi. Vzťahy kladné alebo záporné, napäté majú vo výchovnovzdelávacom procese veľký význam.
Učiteľova osobnosť má aj veľký vzdelávací dosah, pretože podmieňuje učiteľove vyučovacie výsledky. V popredí je predovšetkým učiteľova pedagogická a odborná úroveň, od ktorej závisí šírka a hĺbka žiackych vedomostí. Od vlastností učiteľovej osobnosti a jeho vzťahu k prednášanému učivu, závisí vzťah žiakov k učivu, resp. k učebnému predmetu (Je samozrejmé, že učiteľ ktorí je zapálený pre danú tému, nadšene a pútavo ju prednáša, upúta žiakov viac). Vlastnosti učiteľovej osobnosti ovplyvňujú aj vzťah žiakov k učeniu vôbec.

„Učitelia, pod ktorých vedením vládne v triede neporiadok -neistý tolerantný typ, neistý agresívny typ a drilátorský typ -vykazujú relatívne nízku úspešnosť v učení, kým direktívni, autoritatívni a tolerantní učitelia majú pomerne vysoký výkonnostný štandard -žiaci sa im lepšie učia.“ (Jozef Gál, Interpersonálne vzťahy učiteľ - žiak vo vzdelávaní). V dôsledku toho vlastnosti učiteľovej osobnosti rozhodujú aj o celkovom vzťahu žiakov k škole. Vlastnosti učiteľovej osobnosti rozhodujú aj o istom ovzduší v triede, ktoré je viac menej priaznivé na učenie sa. Ak je učiteľ napríklad príliš prísny a kritický, žiaci strácajú sebadôveru, sú nesamostatní, neiniciatívni, zarazení. Existuje tu veľmi tenká hranica medzi primeranou prísnosťou, nárokmi. Preto „...je veľmi dôležité aby mal učiteľ zodpovedajúcu pedagogickú kvalifikáciu na to, aby túto hranicu vedel rozpoznávať.“ (László Karol, Teória a prax vo vzdelávaní učiteľov) U neho, vychádzajúc z Pardela: Pedagogická psychológia a Štefanoviča: Psychológia vzťahu medzi učiteľom a žiakom, sa pod tým rozumie predovšetkým: Odbornosť, Organizačný takt, Komunikatívnosť, Vynachádzavosť a dostatočná Prax, získaná predovšetkým na Univerzitách.

Požiadavky na učiteľa

Učiteľ musí byť na náležitej odbornej, pedagogickej a kultúrnej úrovni.
„Odborné vzdelanie učiteľa zahrnuje poznatky z vedných disciplín vyučovaných predmetov. Od učiteľa sa vyžaduje aby dobre ovládal prednášané učivo.“ (Ľudovít Bakoš, Teória výchovy) „Je všeobecne známe, že nikto nemôže naučiť to čo sám nevie, alebo to, čomu nedajbože sám nerozumie.“ (Václavík, Veda, prax a škola) „Učiteľove vedomosti z prednášaného učiva musia vysoko presahovať rámec učebníc, pričom majú byť pevné a učiteľ ich musí vedieť pohotovo používať. Žiaci, a najmä starší, si vážia iba takých pedagógov, ktorí sú dobrí odborníci vo svojom predmete.“ (Ľudovít Bakoš, Teória výchovy)
Požiadavky na pedagógovo všeobecné vzdelanie, sú v dnešnej dobe - rapídneho rozvoja vedy, techniky, umenia - veľmi veľké. Na učiteľa sa kladú také nároky, ako v máloktorom inom povolaní. Učiteľ musí neustále, nutne, odpovedať na otázky svojich žiakov, ktoré sa mnohokrát týkajú tých najnovších vecí. Toto vyvoláva tlak na učiteľa, aby v žiadnom prípade nezanedbával prípravu pred hodinou, a už vôbec nie prípravu ako takú, neustále samovzdelávanie, mimo školy.
„To aké osobné vlastnosti by učiteľ mal mať je podmienené tým, že učiteľ svojou osobnosťou výchovne vplýva na žiakov, pretože žiaci prejavujú sklon napodobňovať učiteľa, brať si z neho príklad. Preto by mal učiteľ stelesňovať predovšetkým kladné vlastnosti. Je samozrejmé, že žiadny človek, a teda ani pedagóg nemá len dobré vlastnosti, ale práve tie záporné by mal čo najviac potlačovať, pri výchove a styku so svojimi žiakmi.

Celkovo by učiteľ mal mať ušľachtilý charakter, t.j. mal by mať v popredí vlastnosti, ako čestnosť, statočnosť, zásadovosť, úprimnosť, priamosť, pravdovravnosť, dodržiavanie slova a pod. Negatívne vlastnosti (nečestnosť, neúprimnosť, pokrytectvo, škodoradosť a pod.) môžu pôsobiť na žiakov, veľmi zhubne a vedú k strate učiteľovej autority.“ (Ľudovít Bakoš, Teória výchovy)
Jednou z vlastností ktoré aj podľa môjho názoru majú byť v popredí je spravodlivosť. Ako môžem hovoriť z vlastnej skúsenosti, prípadná učiteľova nespravodlivosť je jednou z vlastností, ktorú žiaci najťažšie znášajú. Sám musím potvrdiť, že učiteľ ktorý bol vždy objektívne spravodlivý, bol pre mňa vždy primeranou autoritou. Rovnako je tiež podľa môjho názoru dôležité, aby učiteľ nepristupoval ku všetkému so stopercentnou vážnosťou. „Na žiakov blahodarne vplýva učiteľov optimizmus, zmysel pre humor a žart, ale samozrejme vhodne a v správnej miere uplatnený.“ (citát z prednášky Pedagogická komunikácia PhDr. Valentína Trubíniová, CSc.).
Požiadavku na správanie učiteľa voči žiakom možno najstručnejšie vyjadriť takto: učiteľ by mal mať žiakov rád - prejavovať úctu k žiakovej osobnosti, a zároveň byť k žiakom primerane náročný. Úcta učiteľa k žiakovej osobnosti sa má spájať s dôverou.

Pri určovaní miesta pedagóga vo výchovnovzdelávacom procese, si treba uvedomiť jednu vec, a to tú, že pokiaľ hovoríme o žiakoch najmladšieho veku, je pre nich učiteľ v dnešnej dobe mnohokrát viac ako ich rodičia. Netreba to chápať ako, to že rodičia sú v živote dieťaťa na druhom mieste, ale treba si uvedomiť, že dieťa strávi so svojim učiteľom mnohokrát väčší podiel času zo dňa než so svojimi rodičmi. Ďalej svojich rodičov považuje mnohokrát za niečo „isté“, a naopak v očiach učiteľa sa chce prezentovať v čo najlepšom svetle. Dieťa veľmi rýchlo pochopý, že jeho úspech v škole je pre mnohých rodičov tým najdôležitejším. A to je častokrát aj dôvod prečo sa toľko snažia o priazeň učiteľa. V dnešnej dobe, si mnoho rodičov myslí, že škola a učiteľ sú tu nato aby vychovali ich deti. Podľa môjho názoru, hlavným podielnikom na výchove dieťaťa má byť jeho rodina. Rodina, rodičia majú svoje dieťa vychovávať do života, naučiť ho základné veci o ňom. Učiteľ, by po nich mal pracovať, už s hotovím „materiálom“, a pripraviť dieťa, do života, z hľadiska jeho pôsobenia v kolektíve - spolupráce, súťaživosti, tolerancii voči ostatným v spoločnosti.

Teda základné idei by mali vštepiť deťom ich rodičia.
Napriek tomu miesto pedagóga vo výchove a najmä vzdelávaní dieťaťa tvorí neoddeliteľnú a nezastupiteľnú časť. Preto, sú na mieste, veľké požiadavky na vlastnosti a vzdelanie pedagóga. Úlohou pedagóga je teda nezastupovať miesto rodičov, ale len pomôcť a doplniť, ich výchovu. Podobne aj so vzdelaním, aj keď tu by mal mať dominantnú úlohu, čo sa týka najmä podávania nových informácií. Naopak, vzdelanie mimo školy, má mať plne v kompetencii rodič, a pedagóg ho má ovplyvniť len svojimi dobre mienenými radami.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Miesto pedagóga vo výchovno-vzdelávacom procese (seminárna práca)