Podcenenie profesijnej prípravy vychovávateľov je evidentné už v minulosti. Je známe, že napríklad v bývalých družinách mládeže, ktoré boli predchodcami súčasných školských družín, pracovali ženy – matky z domácností, ktorým často chýbalo základné vzdelanie (bohužiaľ ešte i dnes sa prijímajú na neobsadené vychovávateľské miesta maturantmi, ktorí sa nedostali na vysoké školy).

V porovnaní s učiteľom pracuje vychovávateľ v špecifických podmienkach výchovy mimo vyučovania, a ak pripustíme, že z hľadiska svojej profesie predovšetkým vychováva, musíme mať na zreteli relativitu takéhoto chápania. Tak totiž, ako nemožno v profesijnej činnosti učiteľa násilne odlúčiť vyučovaciu stránku od výchovnej, obdobná zákonitosť musí platiť aj pre vychovávateľa. Nároky na odbornosť vychovávateľa majú vzostupnú tendenciu. Postupne mu pribudla aj časť vzdelávacej činnosti (a to nielen v rámci prípravy žiakov na vyučovanie). Navyše, v porovnaní s učiteľmi, musí vychovávateľ pracovať s deťmi, ktoré už môžu byť unavené z predchádzajúceho vyučovania, nedisponuje pevnou, normovanou 45 – minútovou časovou jednotkou so stabilným časovým rozvrhom, ani pevnými a záväznými učebnými osnovami (ale skôr menej záväznými programami výchovno – vzdelávacích činností). Postráda kvalitné učebnice, metodiky, často aj učebné pomôcky a didaktickú techniku, adekvátne priestory s materiálovým vybavením, pričom namiesto súboru účinných donucovacích prostriedkov na udržanie disciplíny a rešpektu, ktorými disponuje učiteľ, zostáva vychovávateľovi vľúdnosť, milý úsmev a pekné slovo.

Je však evidentné, že práca vychovávateľa je relatívne voľnejšia, odbremenená od „zošnurovania“ učebnými osnovami školského vyučovania, čo dáva pomerne široký priestor improvizačnej, predovšetkým však tvorivej činnosti.
Ťažisko práce vychovávateľa spadá do popoludňajších, nezriedka až večerných hodín, pričom vo výchovných zariadeniach internátneho typu pracuje v rámci služieb aj v nočných hodinách, čo ide najmä u mladých ľudí, ak prirátame občasné služby cez soboty a nedele, prípadne počas sviatkov (napr. v detských domovoch a výchovných ústavoch) na úkor rodiny.

Pojmy:

Výchova – je cieľavedomá, komplexná, plánovitá, sústavná a tvorivá činnosť zameraná na rozvoj osobnosti v súlade s potrebami s požiadavkami spoločnosti na existujúcom stupni spoločenského vývoja.

Vyučovanie – proces, ktorý predstavuje určitú formu odovzdávania konkrétnych informácií, ktorá sa uskutočňuje v špecificky pripravenom prostredí v rámci vzájomnej interakcie vyučujúceho a žiaka. Je to základná forma cieľavedomej a riadenej prípravy detí a mládeže na zmysluplný život a činnosť v spoločnosti.