Učiteľa – zo širokého hľadiska jeho profesijných daností - chápeme ako nezastupiteľného činiteľa v oblasti realizácie komplexu výchovno – vyučovacieho procesu s dôrazom na výchovno – vedomostnú stránku, a to prostredníctvom súborov vyučovacích predmetov učebného plánu, konkretizovaných obsahom učiva učebných osnov v procesuálnych podmienkach školského vyučovania. V prospech učiteľa pred vychovávateľom hovorí aj historická, obrazne povedané, prvorodenosť jeho profesijnej prípravy, a to už aj za predpokladu, ak by sme základnú „štartovaciu čiaru“ pokladali napríklad historickú odôvodnenosť a praktickú využiteľnosť povedzme uceleného pedagogického systému Jána Amosa Komenského, na 17. storočie až neuveriteľne perfektného a precízneho. Logicky nám vychádza, že vývoj profesionality a odbornosti učiteľa mal optimálny časopriestor na kryštalizáciu a skvalitňovanie. Prirátajme k tomu postupné formovanie úrovne didaktiky a metodík, psychologických disciplín, filozofie a logiky, biologických a sociologických vied, čo sa zákonite muselo odraziť aj na konkrétnom skvalitňovaní úrovne vyučovacieho procesu. Postupne sa skvalitňovala aj organizácia školského vyučovania, tvorba učebných plánov a osnov, výber základného učiva, tvorba učebníc a metodických materiálov, pedagogických časopisov, tvorba a využívanie učebných pomôcok, didaktickej a audiovizuálnej techniky, výraznejšie sa začala presadzovať pedagogická tvorivosť. Rozhodujúcou požiadavkou sa stala nevyhnutnosť systematického skvalitňovania odbornej prípravy učiteľov.

K uvádzaným skutočnostiam, ktoré hovoria jednoznačne v prospech učiteľa, treba naviac prirátať aj účinok miery jeho spoločenského docenenia (aj keď s istými výhradami), obdobne ako aj mieru jeho sociálnych a ekonomických daností (v porovnaní s vychovávateľom). Navyše nemožno obísť jeden z rozhodujúcich faktov, že totiž učiteľ disponuje celým arzenálom účinných prostriedkov, ktoré ho v jeho činnosti logicky navigujú k stanovenému cieľu (učebné plány, učebné osnovy, učebnice, metodiky, učebné pomôcky, didaktická a audiovizuálna technika, klasifikačný poriadok, relatívne zabehnutý systém odmien a trestov, ...). Nezanedbateľná, predovšetkým z psychologického hľadiska je tiež skutočnosť, že v bežných podmienkach jednosemenného vyučovania pracuje v dopoludňajších hodinách s oddýchnutými žiakmi v normovanej 45 – minútovej časovej jednotke.

V prospech učiteľa svedčí aj ustálený rozvrh vyučovacích hodín zostavený na základe psychohygienických požiadaviek.

Vychovávateľ – v širokej, nezriedka i pedagogickej verejnosti sa pomerne často stretávame s názorom, že vychovávateľ existoval už dávno pred učiteľom. V tejto súvislosti možno pripustiť, že zárodok tejto profesie (ale len pokiaľ ide len o názov) tu historicky naozaj existoval. Vychádza predovšetkým z beletristických prameňov, v ktorých sa opisuje činnosť akýchsi rodinných vychovávateľov či vychovávateliek. My však máme na mysli inú kvalitu vychovávateľa. Z odborného pedagogického hľadiska – vychovávateľa určitého výchovného (resp. výchovno – vzdelávacieho) zariadenia, teda vychovávateľa profesijne pripraveného na výchovno – vzdelávaciu činnosť v oblasti teórie výchovy mimo vyučovania, metodík výchov, ktorý sa v rámci svojho profilujúceho štúdia formoval priebežnou i súvislou praxou predovšetkým v patričných výchovno – vzdelávacích zariadeniach.
Podcenenie profesijnej prípravy vychovávateľov je evidentné už v minulosti. Je známe, že napríklad v bývalých družinách mládeže, ktoré boli predchodcami súčasných školských družín, pracovali ženy – matky z domácností, ktorým často chýbalo základné vzdelanie (bohužiaľ ešte i dnes sa prijímajú na neobsadené vychovávateľské miesta maturantmi, ktorí sa nedostali na vysoké školy).

V porovnaní s učiteľom pracuje vychovávateľ v špecifických podmienkach výchovy mimo vyučovania, a ak pripustíme, že z hľadiska svojej profesie predovšetkým vychováva, musíme mať na zreteli relativitu takéhoto chápania. Tak totiž, ako nemožno v profesijnej činnosti učiteľa násilne odlúčiť vyučovaciu stránku od výchovnej, obdobná zákonitosť musí platiť aj pre vychovávateľa. Nároky na odbornosť vychovávateľa majú vzostupnú tendenciu. Postupne mu pribudla aj časť vzdelávacej činnosti (a to nielen v rámci prípravy žiakov na vyučovanie). Navyše, v porovnaní s učiteľmi, musí vychovávateľ pracovať s deťmi, ktoré už môžu byť unavené z predchádzajúceho vyučovania, nedisponuje pevnou, normovanou 45 – minútovou časovou jednotkou so stabilným časovým rozvrhom, ani pevnými a záväznými učebnými osnovami (ale skôr menej záväznými programami výchovno – vzdelávacích činností). Postráda kvalitné učebnice, metodiky, často aj učebné pomôcky a didaktickú techniku, adekvátne priestory s materiálovým vybavením, pričom namiesto súboru účinných donucovacích prostriedkov na udržanie disciplíny a rešpektu, ktorými disponuje učiteľ, zostáva vychovávateľovi vľúdnosť, milý úsmev a pekné slovo.

Je však evidentné, že práca vychovávateľa je relatívne voľnejšia, odbremenená od „zošnurovania“ učebnými osnovami školského vyučovania, čo dáva pomerne široký priestor improvizačnej, predovšetkým však tvorivej činnosti.
Ťažisko práce vychovávateľa spadá do popoludňajších, nezriedka až večerných hodín, pričom vo výchovných zariadeniach internátneho typu pracuje v rámci služieb aj v nočných hodinách, čo ide najmä u mladých ľudí, ak prirátame občasné služby cez soboty a nedele, prípadne počas sviatkov (napr. v detských domovoch a výchovných ústavoch) na úkor rodiny.

Pojmy:

Výchova – je cieľavedomá, komplexná, plánovitá, sústavná a tvorivá činnosť zameraná na rozvoj osobnosti v súlade s potrebami s požiadavkami spoločnosti na existujúcom stupni spoločenského vývoja.

Vyučovanie – proces, ktorý predstavuje určitú formu odovzdávania konkrétnych informácií, ktorá sa uskutočňuje v špecificky pripravenom prostredí v rámci vzájomnej interakcie vyučujúceho a žiaka. Je to základná forma cieľavedomej a riadenej prípravy detí a mládeže na zmysluplný život a činnosť v spoločnosti.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Profesijné činnosti vychovávateľa v porovnaní s učiteľom