Učiteľa – zo širokého hľadiska jeho profesijných daností - chápeme ako nezastupiteľného činiteľa v oblasti realizácie komplexu výchovno – vyučovacieho procesu s dôrazom na výchovno – vedomostnú stránku, a to prostredníctvom súborov vyučovacích predmetov učebného plánu, konkretizovaných obsahom učiva učebných osnov v procesuálnych podmienkach školského vyučovania. V prospech učiteľa pred vychovávateľom hovorí aj historická, obrazne povedané, prvorodenosť jeho profesijnej prípravy, a to už aj za predpokladu, ak by sme základnú „štartovaciu čiaru“ pokladali napríklad historickú odôvodnenosť a praktickú využiteľnosť povedzme uceleného pedagogického systému Jána Amosa Komenského, na 17. storočie až neuveriteľne perfektného a precízneho. Logicky nám vychádza, že vývoj profesionality a odbornosti učiteľa mal optimálny časopriestor na kryštalizáciu a skvalitňovanie. Prirátajme k tomu postupné formovanie úrovne didaktiky a metodík, psychologických disciplín, filozofie a logiky, biologických a sociologických vied, čo sa zákonite muselo odraziť aj na konkrétnom skvalitňovaní úrovne vyučovacieho procesu. Postupne sa skvalitňovala aj organizácia školského vyučovania, tvorba učebných plánov a osnov, výber základného učiva, tvorba učebníc a metodických materiálov, pedagogických časopisov, tvorba a využívanie učebných pomôcok, didaktickej a audiovizuálnej techniky, výraznejšie sa začala presadzovať pedagogická tvorivosť. Rozhodujúcou požiadavkou sa stala nevyhnutnosť systematického skvalitňovania odbornej prípravy učiteľov.

K uvádzaným skutočnostiam, ktoré hovoria jednoznačne v prospech učiteľa, treba naviac prirátať aj účinok miery jeho spoločenského docenenia (aj keď s istými výhradami), obdobne ako aj mieru jeho sociálnych a ekonomických daností (v porovnaní s vychovávateľom). Navyše nemožno obísť jeden z rozhodujúcich faktov, že totiž učiteľ disponuje celým arzenálom účinných prostriedkov, ktoré ho v jeho činnosti logicky navigujú k stanovenému cieľu (učebné plány, učebné osnovy, učebnice, metodiky, učebné pomôcky, didaktická a audiovizuálna technika, klasifikačný poriadok, relatívne zabehnutý systém odmien a trestov, ...). Nezanedbateľná, predovšetkým z psychologického hľadiska je tiež skutočnosť, že v bežných podmienkach jednosemenného vyučovania pracuje v dopoludňajších hodinách s oddýchnutými žiakmi v normovanej 45 – minútovej časovej jednotke.

V prospech učiteľa svedčí aj ustálený rozvrh vyučovacích hodín zostavený na základe psychohygienických požiadaviek.

Vychovávateľ – v širokej, nezriedka i pedagogickej verejnosti sa pomerne často stretávame s názorom, že vychovávateľ existoval už dávno pred učiteľom. V tejto súvislosti možno pripustiť, že zárodok tejto profesie (ale len pokiaľ ide len o názov) tu historicky naozaj existoval. Vychádza predovšetkým z beletristických prameňov, v ktorých sa opisuje činnosť akýchsi rodinných vychovávateľov či vychovávateliek. My však máme na mysli inú kvalitu vychovávateľa. Z odborného pedagogického hľadiska – vychovávateľa určitého výchovného (resp. výchovno – vzdelávacieho) zariadenia, teda vychovávateľa profesijne pripraveného na výchovno – vzdelávaciu činnosť v oblasti teórie výchovy mimo vyučovania, metodík výchov, ktorý sa v rámci svojho profilujúceho štúdia formoval priebežnou i súvislou praxou predovšetkým v patričných výchovno – vzdelávacích zariadeniach.