Kým vzťahy detí v predpubertálnom veku k ich rodičom sú pomerne silné, či už v kladnom alebo zápornom smere, u adolescentov je zjavná väčšia diferencovanosť a snaha o postupné odpútavanie.

3. Úloha kladných emócií vo vývine dieťaťa
Vráťme sa k vývinu dieťaťa:
Veľmi dôležitú úlohu vo vývine dieťaťa hrá matka. Ak dieťaťu chýba materinská láska, ak jej nie je dosť, veľmi často to vedie k prežívaniu negatívnych citov, ba dokonca vyvoláva veľmi ťažké psychické stavy, začínajúc bezbrannosťou a končiac zatrpknutosťou, fyzickým chorľavením a neraz i smrťou dieťaťa. Nech sú podmienky, v ktorých vyrastajú siroty, akokoľvek dobré, keď vyrastú, inštinktívne hľadajú matku, najdrahšiu a najbližšiu bytosť.
Človek, ktorý nikdy nevidel vlastnú matku, sa chce dvojnásobne cítiť dieťaťom, o ktoré sa boja a znepokojujú, o ktoré sa starajú. Keď dieťaťu chýba materinská starostlivosť, jeho každodenný život je ochudobnený o čosi veľmi dôležité.
Mnoho vedeckých výskumov svedčí o tom, že komunikácia dieťaťa s matkou a ostatnými príbuznými je dôležitou podmienkou jeho normálneho psychického a fyzického rozvoja, najmä v prvých rokoch života.
Deti, ktoré stratili matku, zaostávajú v psychickom vývine aj napriek tomu, že majú potrebnú hygienickú starostlivosť, výživu, dostatok hračiek. Po odlúčení od matky sa dieťa stáva mlčanlivým, smutným, často plače, uzatvára sa do seba. Odlúčenie od matky má vplyv aj na formovanie osobnostných čŕt dieťaťa. Deti, ktoré vyrastajú mimo rodiny, sú menej schopné prežívať emocionálne zážitky, bývajú uzavreté, chladné. V období dospievania sa snažia ostro prežívaný nedostatok lásky a láskavosti kompenzovať, nástojčivo vyhľadávajú styk s rovesníkmi alebo skupinou rovesníkov.
Odlúčenie dieťaťa od matky netreba však podkladať za osudné. Nie je pravidlom, že ak dieťaťu chýba matka, nevyhnutne z neho musí vyrásť psychicky zaostalá a neurotická osobnosť. V detských domovoch a internátoch vyrástlo nemálo vynikajúcich, duševne bohatých osobností. Na druhej strane aj rodina, kde dieťa ľúbia, starajú sa oň, môže vychovať neurotickú, rozumovo zaostalú, dokonca aj sociálne nebezpečnú osobnosť.
Známy vedec, ktorý sa zaoberal obdobím detstva, profesor J. A. Arkin, napísal: „Treba priznať, že materinská láska, osobité vzťahy, ktoré vznikajú medzi matkou a dieťaťom, sú jedným z faktorov, ktoré vplývajú na rozvoj emocionálnej sféry dieťaťa, a teda celého jeho života.“
V mnohých príručkách pre matky sa zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby aj otec mal svoj podiel na opatere dieťaťa. Aj vo vzájomnom styku otca s dieťaťom sa formuje ten blízky vzťah medzi rodičmi a deťmi, bez ktorého je harmonická rodina nemysliteľná.