4. Utváranie ja a egoizmus
Roky detstva v nás zanechávajú hlboký dojem. Práve v tomto období sa formujú základy osobnosti. Osobnosti aktívnej, energickej, činorodej, cieľavedomej alebo naopak – zbytočnej, egoistickej, bezcharakternej. V detstve sa formujú aj charakterové črty: kladný vzťah k okolitým ľuďom, veciam a javom, alebo – sebectvo. Postupne sa utvárajú a upevňujú intelektuálne city dieťaťa: dychtivá túžba poznávať, chápať okolitý svet, záujem o ľudí, alebo naopak – apatia, presvedčenosť, že učenie je najnudnejšia činnosť.
O význame prvých piatich tokov v živote dieťaťa výstižne písal A..S. Makarenko, ale už L. N. Tolstoj podčiarkol vo svojich pedagogických prácach toto obdobie ako veľmi významné pre ďalší rozvoj ľudskej psychiky. V tomto vývinovom období zdokonaľujú sa poznávacie procesy a intelekt, osobnostný mechanizmus správania, utvárajú sa prvé mravné predstavy, hodnoty a city, rozvíja sa sebauvedomovanie, sebakontrola, teda prvé znaky sebaregulácie. Dieťa už postupe dokáže potláčať svoje túžby a želania. Rozvíja sa aj obrazotvornosť – psychický proces, ktorý je pre rozvoj ľudskej tvorivosti najdôležitejší.
Detstvo zanecháva v našej psychike nepochybne hlbokú stopu, ale vôbec to neznamená, že len toto obdobie určuje rozvoj všetkých podstatných stránok ľudskej psychiky. Je známa a vedecky podložená téza, podľa ktorej tým, že sa dieťa zapája do styku s rovesníkmi, spoznáva život a medziľudské vzťahy, adekvátne sa mení aj jeho psychika. Svet jeho pojmov sa môže transformovať, morálne predstavy nadobudnúť celkom inú orientáciu. Negatívne povahové črty môže človek prekonať, ak to pokladá za nevyhnutné. S postupným vývinom dieťaťa je spojené aj pôsobenie stále novších „mechanizmov“, ktoré – kladne alebo záporne – ovplyvňujú rozvoj psychiky: okolití ľudia, kolektív kamarátov, škola so svojím mnohostranným vplyvom, sociálna sféra. Predškolské roky sú iba pôdou pre rastlinu, ktorá sa bude v budúcnosti buď primerane rozvíjať, alebo uschne, pretože ju dlho nikto nepolieval.
Veľa bude závisieť nielen od náhody, ale aj od vedomého vplyvu rodičov, od vôle a vytrvalosti, od úrovne sebauvedomenia a aktivity dieťaťa. To je dôvod, prečo rodičia nebudú len pozorovať svoje nedostatky a pred „fatálnymi“ prvými rokmi bezmocne skláňať hlavu, ale usilovať sa aj konať: presviedčať, dokazovať, učiť, meniť správanie, aby u dieťaťa vyvolali túžbu zdokonaľovať sa.