Ak sa rodičia snažia aktívne vplývať na svoje dieťa, aby vychovali hodnotného človeka, mali by poznať tie mechanizmy jeho psychiky, o ktoré by sa mohli opierať pri výchove, alebo proti ktorým by naopak mali bojovať. Tieto mechanizmy sú v rôznych vývinových obdobiach dieťaťa rôzne a ich význam pri formovaní rozličných stránok osobnosti je nepochybne veľký. V predškolskom veku sa utvára vlastnosť, ktorú nazývame samostatnosťou a ktorá sa prejavuje v pocite ja. Tento pocit sa rodí skôr než si dieťa dokáže uvedomovať svoje konanie. Tento pocit sa prejavuje aj v želaniach dieťaťa – „chcem“ a „daj“. Podľa neho mu veci patria tak isto, ako mu patria časti vlastného tela. Snaha rodičov „vybiť“ z neho chamtivosť a lakomosť je nezmyselná. Dieťa v tomto veku ešte nemá vyvinuté mechanizmy, ktoré by mu umožňovali chápať naše morálne požiadavky, napríklad, že k ľuďom treba byť dobrý. Len postupne dokáže dieťa samo rozlišovať veci, ktoré mu patria, a až vtedy je vhodné predkladať mu požiadavky. Treba si pritom uvedomiť, že „egoizmus“ sa nikdy nepodarí u dieťaťa vykoreniť. Je to mravná nevyhnutnosť? Človek predsa musí niektoré veci vlastniť a o niektoré sa deliť s inými, niečo dať navždy a niečo len požičať. Dospeli sme teda k nasledujúcim záverom: na konci útleho detstva a v predškolskom veku sa začína u dieťaťa utvárať vlastné ja, začína sa rozvíjať jeho sebauvedomenie. Prejavuje sa tak, že dieťa si začína uvedomovať svoju fyzickú silu a schopnosti, snaží sa uspokojiť svoje túžby bez toho, aby chápalo, či treba rozlišovať vlastné ja od predmetov, ktoré mu patria, začínajúc rodičmi a končiac hračkou.
Formujúce sa sebauvedomovanie prináša so sebou úžitok aj škodu. Všetko závisí od toho, aký bude ďalší vývin osobnosti, či dokážeme včas a správne zachytiť okamih, keď sa u dieťaťa utvára ja. Uvedomovanie sa ja je najdôležitejší prejav osobnosti. Na jeho základe sa formuje množstvo neobyčajne cenných vlastností. Ja – to je nielen uvedomovanie si svojich fyzických síl, ale neskôr aj svojich mravných kvalít, je to hodnotenie seba samého, kritický vzťah k svojim negatívnym vlastnostiam, kontrola vlastného konania a vôľová sebaregulácia. Uvedomovanie si ja formuje cenné vlastnosti, ktoré určujú správanie človeka v spoločnosti. Utváranie vlastného ja je teda pozitívny aspekt vývinu.